Znie to ako paradox. Ešte pred pár týždňami nám Ukrajinská strana stopla tranzit plynu na naše územie. Dnes ho vyvážame k východným susedom paradoxne my. A plyn je podľa predstaviteľov krajiny ruský.
Minulý týždeň sa obnovil odber tejto strategickej suroviny, čo potvrdili aj údaje spoločnosti Eustream, ktorá zabezpečuje prepravu plynu na Slovensku.
Energetická bezpečnosť v čase konfliktu
Táto situácia prichádza v čase, keď sa Ukrajina už takmer tri roky bráni ruskej vojenskej agresii. Keďže ruské útoky poškodili viaceré plynárenské zariadenia v krajine, Kyjev sa snaží zabezpečiť si stabilné dodávky plynu zo zahraničia.
Ako uvádzajú openiazoch.sk, najnovšie údaje ukazujú, že v stredu dosiahli dodávky plynu zo Slovenska na Ukrajinu úroveň 12,2 milióna metrov kubických, pričom v predchádzajúcich dňoch to bolo približne sedem miliónov metrov kubických. Tento nárast je dôkazom rastúcej potreby alternatívnych zdrojov energií v krajine.
Historická infraštruktúra opäť v centre diania
Slovensko pri dodávkach plynu využíva záložný plynovod, ktorý bol spustený ešte v roku 2014. Jeho pôvodným cieľom bolo umožniť spätné dodávky plynu na Ukrajinu ako reakciu na vtedajšie prerušenie dodávok z Ruska. Táto infraštruktúra sa teraz ukazuje ako kľúčový faktor pre zabezpečenie stabilného toku plynu do susednej krajiny.
Premiér Fico a kontroverzné vyjadrenia
Slovenský premiér Robert Fico sa v posledných dňoch vyjadril k tejto situácii a otvoril otázku možného zastavenia zahraničných dodávok plynu na Ukrajinu. Hoci neskôr zdôraznil, že Slovensko by svoj vlastný plyn Ukrajine neposkytovalo, poukázal na širší problém, ktorým je obchodovanie s ruským plynom na európskom trhu. Podľa neho je paradoxné, že Európa kritizuje Rusko, no zároveň kupuje jeho plyn a dodáva ho Ukrajine, čím nepriamo financuje vojnové výdavky Moskvy.
Strata príjmov z tranzitu plynu
Ďalším dôležitým aspektom tejto situácie je strata príjmov Slovenska z tranzitu plynu. Po tom, čo Kyjev v januári ukončil prepravu ruského plynu cez svoje územie, Slovensko prišlo o významný zdroj príjmov. Ruská spoločnosť Gazprom začala následne dodávať plyn na Slovensko cez Turecko, Maďarsko a ďalšie krajiny, čo však spôsobilo komplikácie.
Kapacita plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom je totiž omnoho nižšia ako pôvodný tranzitný plynovod cez Ukrajinu. Tento problém môže mať dlhodobé dopady na stabilitu dodávok a ceny energií v regióne.
Budúcnosť energetickej politiky v regióne
Slovenská spoločnosť SPP má platnú zmluvu s Gazpromom na dodávky plynu až do roku 2034, pričom ruská strana je zmluvne zaviazaná zabezpečiť prepravu suroviny. Napriek tomu je jasné, že energetická situácia v regióne sa dynamicky mení a krajiny musia hľadať nové riešenia, aby si zabezpečili stabilné dodávky a minimalizovali dopady geopolitických konfliktov na energetickú bezpečnosť.
V tejto neistote zostáva otázne, akým smerom sa bude situácia ďalej vyvíjať. Jedno je však isté – energetická závislosť krajín od ruského plynu je stále jednou z hlavných tém európskej politiky a Slovensko i Ukrajina stoja pred neľahkými rozhodnutiami, ktoré môžu mať významný vplyv na ich budúcnosť.
