Vďaka kozám, ktoré s radosťou ožierajú suché krovia, môže Španielsko využiť túto nevšednú prírodnú pomoc v boji proti lesným požiarom. Zatiaľ čo niektorí poľnohospodári sa stále uchyľujú k strojom, niekoľko odvážnych farmárov sa rozhodlo vrátiť k tradičným metódam a využiť zvieratá na zníženie rizika požiarov.
Po španielskych mestách a dedinách sa preháňa stádo okolo 300 kôz, ktoré sa nezastavujú pred ničím. Krok za krokom, pod taktovkou pastierov, sa kozy pasú na suchých kríkoch a rastlinách. Ich hlad je ideálny nástroj na vytváranie prirodzených protipožiarnych pásov. Projekt, ktorý sa začal v Mataró, v oblasti Katalánska, je súčasťou širšieho úsilia financovaného Európskou úniou na minimalizovanie rizika divokých požiarov. Píše o tom aj Independent.
Každé leto prináša niekoľko požiarov, ktoré sa rozširujú po južnej Európe, najmä v oblastiach, ktoré sú čoraz viac zasiahnuté klimatickými zmenami. Aj napriek tomu, že v Katalánsku vlani prebiehal tretí rok najhoršej suchoty za posledné storočie, počet požiarov klesol. Zníženie počtu požiarov sa priraďuje zlepšeniu preventívnych opatrení, v ktorých hrajú kozy kľúčovú úlohu.
Kozy sú známe svojou nenásytnosťou. Bez problémov sa pasú na kaktusoch či tŕní, čím pomáhajú odstraňovať suché a horľavé rastliny. Tento starobylý spôsob, pri ktorom sa na odstraňovanie podrostu využívali zvieratá, sa dnes znovu vracia do praxe. Kým predtým sa na tento účel používali stroje, niektorí farmári sa teraz vracajú k tradičným spôsobom a využívajú kozy a iné zvieratá na trvalo udržateľné poľnohospodárstvo.
Zaujímavé osudy pastierov
Francesc Teixido a Pedro Alba sú dvaja pastieri, ktorí sa rozhodli spojiť svoje stáda a zasvätiť život kočovaniu so svojimi kozami. Teixido sa začal venovať pastierstvu pred 14 rokmi. Na začiatku to bola len malá experimentálna skúsenosť v Barcelone, kde sa staral o sedem kôz. „Na začiatku to nebolo ani povolanie, robil som to ako hobby,“ spomína Teixido, ktorý predtým pôsobil ako inštruktor lyžovania, plachtenia a windsurfingu.
Pedro Alba mal úplne inú kariéru – bol hudobníkom, no pandémie ho prinútila zmeniť smer. Po stretnutí s Teixidom na párty sa rozhodne vstúpil do sveta pastierov, začal s niekoľkými kozami a okamžite sa zamiloval do životného štýlu.
Zdroj: x.com/@staronline
Kozy a ich výhody
Kozám sa darí najlepšie pri slobodnom pohybe, pasú sa na rôznych druhoch rastlín a nepotrebujú doplnkové krmivo. Tým vzniká lahodný, tučnejší a výživnejší tvaroh, ktorý má vynikajúcu chuť, ktorá sa mení s ročnými obdobiami. „Spočiatku nám to pripadalo ako nevýhoda, no teraz je to naša najsilnejšia stránka,“ hovorí Teixido o absencii stálych obydlí pre kozy.
Zisky z predaja mlieka a zo služieb pre mestá, ktoré platia za prevenciu požiarov, sú väčšinou použité na zlepšenie vybavenia. Aj keď sa kozy využívajú na ochranu pred požiarom, pastieri sa nestavajú do pozície tých, ktorí túžia po rýchlom zisku. „Ak si to spočítate podľa hodín, to sa nevyplatí,“ hovorí Alba. „Robíme to, lebo veríme v iný spôsob života a v iný prístup k spravovaniu krajiny.“
Plusy aj mínusy
Na druhej strane sú tu moderné technológie, ktoré využívajú mechanické metódy na prevenciu požiarov. Tieto systémy môžu ponúknuť rýchlu a efektívnu kontrolu, pretože nezávisia od správania zvierat ani od počasia. Mechanické zariadenia na čistenie a ochranu pred požiarmi sa stávajú čoraz populárnejšími v moderných poľnohospodárskych postupoch, ale nevyhnutne prinášajú aj vyššie náklady.
Tradičný spôsob pastierstva je spojený s množstvom byrokracie a regulačných nákladov, ktoré sťažujú jeho ekonomickú efektivitu. Ako píše Ground News, naproti tomu moderné technológie umožňujú rýchlejšiu a efektívnejšiu implementáciu. V prípade kôz však stále pretrváva záujem o ich mlieko a služby poskytované mestám na prevenciu požiarov, čo môže zabezpečiť ich ekonomickú udržateľnosť.
Zatiaľ čo moderné technológie ponúkajú rýchle riešenia, ktoré môžu byť nasadené na širokú škálu, tradičné metódy, ako je pastierstvo, ponúkajú dlhodobo udržateľné a ekologické riešenia. Kozy a iné zvieratá sa stávajú prirodzenými účastníkmi pomocou pri klimatických zmenách, keďže sa prispôsobujú potrebám krajiny. Tradičné spôsoby sa preto zdajú byť odolnejšie voči klimatickým výzvam v dlhodobom horizonte.
Mataró, mesto v Katalánsku, sa stalo centrom tohto experimentálneho projektu, ktorý ukazuje, že návrat k tradičným metódam môže priniesť pozitívne výsledky v boji proti požiarom. Pastieri, ktorí vedia prispôsobiť svoje stáda, sú neoceniteľnými pomocníkmi v tejto ekologickej revolúcii. Tento prístup môže inšpirovať ďalšie regióny, aby vyskúšali iné metódy prevencie požiarov.
