Opustiť svoju komfortnú zónu, zbaliť si kufre a odísť na opačný koniec sveta chce odvahu, odhodlanie a túžbu objavovať svet. Príbeh mladej umelkyne Katky Kaplanovej, ktorá sa rozhodla presťahovať z Česka až na slnečný austrálsky Gold Coast, je dôkazom toho, že aj cesta do neznáma môže byť začiatkom novej životnej kapitoly.
Život v Austrálii jej priniesol nielen slnečné dni, pláže a surfovanie, ale aj nejednu zmenu v jej životnom štýle. Gold Coast sa pre ňu stal druhým domovom, kde našla priestor pre svoju umeleckú identitu – pop art, street art aj populárne muraly. V rozhovore hovorí o tom, aké je to vybudovať si umelecké meno práve v Austrálii, ako sa zmenil jej každodenný život, čo ju naučila austrálska mentalita a tiež to, prečo je podľa nej dôležité prekračovať vlastné hranice.
Odísť z Česka na opačný koniec sveta chce určite poriadnu dávku odvahy a húževnatosti. Prečo práve Austrália? Čím si vás získala?
Vždy ma to ťahalo za oceán a za slnkom. Milujem Portugalsko a život v zahraničí som si párkrát vyskúšala. Myšlienka na Austráliu vo mne bola dlho, ale k jej realizácii došlo až vo chvíli, keď som spoznala svoju priateľku Magdu. Tiež je cestovateľská duša a jedným z jej snov bola práve Austrália. Po roku života v Prahe sme si zbalili batôžky a vyrazili. Nemali sme tušenie, čo nás čaká, ale dnes môžem povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí môjho života.
Ako ale dopadli vaše očakávania? Bola realita celkom iná, alebo je tam život naozaj o slnku, plážach a káve?
Nebudem klamať, začiatky, ako vždy, keď sa človek presťahuje do inej krajiny, neboli vôbec jednoduché. Musíte sa spoľahnúť len sami na seba, vybudovať si nové väzby a nájsť si svoje miesto. Našťastie, sme na to boli dve a už sme mali nejaké skúsenosti zo zahraničia, takže sme nemali žiadne ružové okuliare. Bolo to často náročné, ale práve tieto chvíle človeka posilnia, niečo ho naučia a prinesú mu nezabudnuteľné zážitky. Vycestovať „na skúšku“ by som odporučila úplne každému. Je to skúsenosť, ktorú doma nikdy nezískate. Nie je to len o plážach a slniečku, človek musí makať, prekonať množstvo prekážok a ísť si za svojím, ale ten spôsob života a prostredie sú tu niečo úplne nádherné.
U vás špeciálne ale dominuje aj umelecká stránka. Ako je to s umením v Austrálii? Čo vám v tomto smere priniesla Austrália do umeleckého života?
Na začiatku som vôbec nevedela, či by tu niekto moju tvorbu vôbec ocenil. Hovorila som si, že tu musí byť veľa tvorivých duší a konkurencia bude veľká. Ale zároveň som si povedala, že nemám čo stratiť. Asi po mesiaci v Austrálii som maľovala na surferských pretekoch, čo bol môj sen. Mala som veľmi peknú spätnú väzbu a záujem sa začal zvyšovať aj cez sociálne siete. Po nejakej dobe som začala tvoriť veľa na zákazku. Teraz ma čaká už druhá výstava v galérii na Gold Coast. Popritom som tu objavila aj maľovanie na stenu, či už niekomu do izby, do posilňovne, alebo vonku. Má tu svoju klientelu a ľudia sú radi, keď môžu mať niečo originálne. Austrália ma naučila veľa vecí a aj po umeleckej stránke ma určite posunula. Získala som tiež skúsenosti s miestnymi galériami, čo je pre mňa obrovská škola a cenná skúsenosť.
A do akého štýlu by ste sa zaradili?
Tvorím prevažne v nádychu pop artu a výdychu street artu, občas je to čistý freestyle, ktorý ma sprevádza aj životom. Každý môj obraz má určité prvky, ktoré sú pre moju tvorbu typické a rozpoznateľné. Nerada sa však škatuľkujem do jedného štýlu. Pri tvorbe sa často riadim intuíciou a tým, čo ma práve inšpiruje alebo zaujme. Často tiež pracujem na zákazkách – zákazník mi povie svoju predstavu a ja ju zrealizujem v duchu svojho štýlu. Okrem klasických plátien sa venujem aj tvorbe na steny, tzv. muralom. Mural znamená veľkoformátovú maľbu priamo na stenu alebo iný povrch (napr. fasádu, interiér, plot a pod.).
V čom teda konkrétne spočíva vaše podanie mural artu?
Na plátna maľujem už dlhé roky, ale tvorba na steny ma dlho míňala. Až tu v Austrálii, keď som namaľovala svoj prvý mural na zákazku, sa s tým doslova roztrhlo vrece. Táto forma tvorby ma neskutočne baví. Nielen preto, že je to oproti obrazu často obrovské a má to úplne iný „wow efekt“, ale hlavne preto, že sa maľba stáva prirodzenou súčasťou daného priestoru a dáva mu úplne novú dušu. Či už ide o izbu, kaviareň alebo verejný priestor – každé miesto tým získa jedinečnú atmosféru.
A ako sa na tento druh umenia pozerajú domáci? Má mural art a aj konkrétne vaša tvorba fanúšikov aj medzi Austrálčanmi?
Neviem, či by som ich nazvala fanúšikmi, ale určite môžem povedať, že nejeden austrálsky domov má môj obraz, z čoho mám obrovskú radosť. Tiež ma teší, že galéria prejavila o moju tvorbu záujem práve na základe ohlasov. Vďaka tomu som mala 7. novembra výstavu spoločne s mojou Magdou. Ona je fotografka a jej fotky majú dušu a krásne sa dajú prepojiť s mojimi obrazmi. Chceli by sme niečo podobné uskutočniť aj v Česku, to je naša vízia, a verím, že sa nám ju podarí aj zrealizovať.
Spomeniete si aj na vašu najviac nezabudnuteľnú objednávku, ktorú ste vytvárali?
Čo sa týka tvorby na stenu, mám za sebou veľký projekt, ktorý mi trval niekoľko mesiacov – išlo o multifunkčnú halu, v ktorej som pomaľovala niekoľko stien. Môžem s istotou povedať, že to je najväčšia viditeľná stopa, ktorú po sebe v Austrálii zanechám.
Bezpochyby si takéto veľkorozmerné diela vyžadujú aj veľa energie. Každý umelec má vraj svoj denný rituál. Čo vás osobne každé ráno postaví na „umelecké“ nohy?
Som veľmi „kávičková“, takže dobrá káva je pre mňa základ. K tomu nejaký ranný pohyb, či už joga, pilates, surf alebo aspoň prechádzka. Hneď za domom máme park, kde žije asi 30 – 40 klokanov. Väčšinou tam stretnem 1 – 2 ľudí a zvyšok sú už len klokany. To miesto je pre mňa úplne magické a ideálne na štart do dňa.
V Austrálii sa vraj každý naučí skoro vstávať. Prečo domáci natoľko obľubujú ranný beh či surfovanie pri východe slnka?
Je to tu životný štýl. Pamätám si, keď som tu vstala prvý deň po príchode do Austrálie. Išla som si po kávu a sadnúť si na pláž. Bolo asi šesť hodín ráno a bolo to ako na Václaváku. Okolo mňa všetci behali, jazdili na bicykloch, venčili psov, rady na kávu a vo vode desiatky surfistov. Ja som ranné vtáča, takže toto je ideálne. Ľudia si tu ráno idú zasurfovať, potom na kávičku a potom do práce. Možno je to prepojené aj s tým, že je tu skoro tma – cez leto okolo siedmej až ôsmej a cez zimu pokojne už okolo štvrtej až piatej hodiny. Takže človek, aby mal dlhší deň, musí vstávať skoro.
Okrem vstávania, zmenila Austrália ešte v niečom váš denný režim a životný štýl?
Austrália mi určite veľmi zmenila život. Od malička som hrala hokej, ale tu som nebola na ľade ani raz. To mi veľmi chýba a už sa teším, keď prídeme domov a pôjdeme na ľad. Tiež musím vyzdvihnúť, že u nás doma máme jedno z najlepších pív. Tu to vôbec nie je moja šálka čaju, takže alkohol tu pijeme naozaj len výnimočne. Ďalej som sa naučila trochu viac sa zastaviť a jednoducho len byť, nehnať sa stále za niečím, vážiť si viac obyčajných vecí, čas s rodinou a kamarátmi a byť otvorenejšia aj k cudzím ľuďom. Tu sa na seba všetci usmievajú a len tak sa s vami začnú rozprávať. Viem, kde mám korene a kde je môj domov, ale Gold Coast sa pre mňa určite stal druhým domovom.
Je Austrália pre vás cenovo dostupným druhým domovom?
Príde mi, že záleží na tom, v čom. Potraviny v obchodoch mi prídu cenovo podobné – niečo je lacnejšie, niečo naopak drahšie, ale nie je to až taký veľký rozdiel. Čo ma prekvapilo je, že benzín tu je lacnejší. Čo tu majú drahšie, sú služby, reštaurácie a pod. Nájmy sú tiež vyššie, ale zas si človek viac zarobí. Určite platí, že tu si človek môže rýchlo zarobiť, ale aj rýchlo minúť. Celkovo mi príde, že keď chce človek pracovať, alebo tu niečo tvoriť a ide si za tým, dajú sa tu zarobiť pekné peniaze.
