Pre mnohých je šálka kávy ranným rituálom, nevyhnutným štartérom dňa či chvíľou oddychu. Okrem povzbudenia však tento obľúbený nápoj ponúka aj nečakaný biologický bonus – môže pomáhať bunkám odolávať starnutiu. Najnovší výskum britských vedcov ukazuje, že kofeín, hlavná aktívna látka v káve, má schopnosť aktivovať vnútrobunkové mechanizmy, ktoré predlžujú životnosť buniek.
Výskumníci z Queen Mary University of London skúmali, ako kofeín ovplyvňuje životné procesy na bunkovej úrovni. Sledovali jeho účinky na jednoduchom, ale pre vedu cennom organizme – kvasinkách rodu Schizosaccharomyces pombe. Napriek svojej jednoduchosti totiž tieto mikroorganizmy zdieľajú s ľudskými bunkami mnohé základné biologické procesy.
Zistilo sa, že kofeín aktivuje proteín s názvom AMPK (adenozínmonofosfát-aktivovaná proteínkináza), ktorý hrá dôležitú úlohu v regulácii energie a odpovedí na stres. Keď bunkám klesne energetická hladina, AMPK spustí režim úspory a opráv – bunky namiesto rastu a delenia prechádzajú do stavu údržby, čo im pomáha prežiť dlhšie a zdravšie.
Ako to teda funguje?
Zaujímavé je, že kofeín nepriamo oslabuje aktivitu iného významného regulátora – komplexu TOR (Target of Rapamycin). Ten naopak podporuje rast a množenie buniek, keď majú dostatok živín. Jeho nadmerná aktivita však súvisí so zrýchleným starnutím, vznikom nádorov či metabolickými poruchami.
Znížením aktivity TOR cez AMPK kofeín pomáha bunkám presmerovať energiu z rastu na opravy. To je kľúčové pre predĺženie ich „funkčnej mládeže“. Ako vysvetlil vedúci výskumu Charalampos Rallis, kofeín pôsobí ako prepínač medzi dvomi stavmi: rýchlym rastom a efektívnou údržbou.
Hoci tieto objavy naznačujú, že pravidelná konzumácia kávy môže pomáhať bunkám prežívať dlhšie v zdravom stave, vedci upozorňujú aj na riziká. Pri dlhodobom pôsobení kofeínu môže dôjsť k narušeniu schopnosti buniek reagovať na poškodenie DNA. Normálne by sa bunka po zistení chyby zastavila a pokúsila opraviť škody, no kofeín môže tento signál „prehlušiť“, čo zvyšuje riziko akumulácie mutácií.
Čo hovoria dlhodobé štúdie?
Pozitívne účinky kávy podporujú aj epidemiologické dáta. Ľudia, ktorí denne konzumujú 2 až 4 šálky, majú nižšie riziko viacerých chronických ochorení – od cukrovky 2. typu, cez neurodegeneratívne poruchy, až po niektoré typy rakoviny.
- Cukrovka: Každá ďalšia šálka denne znižuje riziko vzniku cukrovky o približne 6–7 %.
- Mozog: Štúdia z Fínska ukázala, že pravidelní konzumenti kávy mali v strednom veku až o 65 % nižšie riziko vzniku demencie.
- Pečeň: Káva má výrazný ochranný účinok proti cirhóze aj rakovine pečene.
- Nálada a pozornosť: Kofeín zvyšuje dopamín a noradrenalín, čím zlepšuje pozornosť, rýchlosť reakcií a celkovú psychickú výkonnosť.
Nie je to len o kofeíne
Káva je zložitý koktail bioaktívnych látok – okrem kofeínu obsahuje aj polyfenoly, antioxidanty a iné zlúčeniny, ktoré spoločne ovplyvňujú rôzne procesy v tele. Niektoré výskumy dokonca naznačujú, že účinky kávy sa podobajú na tie, ktoré má liek metformín – používaný na liečbu cukrovky, ale súčasne skúmaný ako potenciálny prostriedok na spomalenie starnutia.
Hoci výskum prináša sľubné výsledky, vedci zdôrazňujú, že káva nie je zázračný elixír. Jej účinky závisia od množstva, individuálnych genetických predispozícií aj celkového zdravotného stavu. Pravidelné, ale mierne pitie (ideálne 2 – 4 šálky denne) sa javí ako optimálna rovnováha medzi benefitmi a rizikami.
