V Európe ročne zomiera až 35-tisíc ľudí na infekcie, proti ktorým už antibiotiká nezaberajú. Slovensko sa v spotrebe týchto liekov radí medzi ktrajiny, ktoré sú najvyššie. Dôvod? Často ich užívame zbytočne – bez vyšetrenia, na vlastnú žiadosť, či dokonca preventívne.
Každý druhý Slovák užil antibiotiká
Najnovšia analýza Všeobecnej zdravotnej poisťovne ukázala, že za posledné tri roky sa antibiotikami liečil každý druhý občan Slovenska. To je alarmujúci údaj, ktorý ukazuje, že k týmto liekom pristupujeme ľahkovážne – ako keby išlo o bežné vitamíny. Informuje o tom portál tvnoviny.sk.
Mnohí ich dokonca držia doma v lekárničke ako prvú pomoc. No ich bezhlavé užívanie môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ktoré odborníci nazývajú „tichou pandémiou antibakteriálnej rezistencie“. Ide o stav, keď baktérie voči antibiotikám nadobudnú odolnosť, a tie potom strácajú účinok.
CRP test by mohol pomôcť, no robí sa zriedka
V analýze poisťovne sa objavil aj ďalší znepokojujúci fakt: len malé percento pacientov absolvovalo pred predpísaním antibiotík CRP test. Ide pritom o jednoduché vyšetrenie, ktoré trvá dve minúty, je hradené zdravotnou poisťovňou a pomáha lekárom rozlíšiť, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu.
Ak lekári CRP test urobili, šanca, že pacient dostane antibiotiká, bola o takmer tretinu nižšia. V praxi sa však často stáva, že lekári predpisujú antibiotiká „od dverí“ alebo dokonca na základe telefonátu.
Minister hovorí o zmene
Na alarmujúcu situáciu reaguje aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. Vyzval lekárov, aby boli pri predpisovaní antibiotík dôslednejší „Sankcie za nadmerné predpisovanie zatiaľ neplánujeme, poisťovňa ale bude lekárov napomínať,“ uviedol minister. Zároveň avizuje dramatické zmeny v liekovej politike, no detaily zatiaľ nezverejnil.
Pacienti si antibiotiká často vyžadujú
Nie vždy je na vine len lekár. Veľká časť pacientov prichádza do ambulancií s jasnou predstavou, že chcú antibiotiká, a lekári sú pod tlakom. Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth k tomu hovorí: „To, že ľudia sa antibiotík sami domáhajú, súvisí s rýchlou dobou, v ktorej žijeme.“
Pripúšťa však aj zlyhania na strane zdravotníkov: „Treba racionálne zvažovať, aké antibiotiká a komu kedy predpísať.“ Podľa neho je slovenský systém predpisovania stále kontrolovaný, najmä v porovnaní so západnými krajinami, kde sa dajú niektoré antibiotiká kúpiť aj v drogériách.
Deti sú ešte zraniteľnejšie
Obzvlášť alarmujúce sú čísla u detí, kde sa odolnosť voči antibiotikám vyvíja už od útleho veku. Zbytočné predpisovanie týchto liekov v ranom detstve môže mať dlhodobé následky na imunitu aj celkové zdravie. Reklamy, ktoré sľubujú rýchle vyliečenie, a tlak na návrat do práce či školy situáciu ešte zhoršujú.
