Cha, bývalý poradca Bieleho domu a predseda oddelenia pre Kóreu v CSIS, povedal, že zistenia sú dôkazom „úplného zlyhania vlády, ktorá počas pandémie neurobila nič pre ľudí“.
„Počas pandémie v podstate všetci klamali každému,“ povedal. „Kvôli vládnej politike, ktorá tvrdila, že v krajine nie je žiadny COVID. Hoci vedeli, že existuje,“ pokračuje. Cha povedal, že politika popierania sa nesnažila len oklamať vonkajší svet – prinútila viac ako 26 miliónov obyvateľov Severnej Kórey k vzájomne vynútenému mlčaniu.
Rúška boli vzácne
Keď Severná Kórea začiatkom roka 2020 zatvorila svoje hranice, štátne médiá tvrdili, že vírusu úplne zabránili. Nedošlo k žiadnej infekcii ani úmrtiu. Svet bol však skeptický. Úplná kontrola režimu KĽDR a informácií ale nezávislé overenie takmer znemožnila.
O dva roky neskôr severokórejská televízia odvysielala scény z vojenskej prehliadky v Pchjongjangu. Davy zaplnili Námestie Kim Ir-sena. Na prítomných ľuďoch bolo sotva vidieť rúška, ktoré boli zrejme vzácne. Krátko nato sa v štátnych médiách začali objavovať správy o záhadnom „prepuknutí horúčky“. Začiatkom mája 2022 Pchjongjang potvrdil svoj prvý prípad Covid-19. O tri mesiace neskôr vyhlásil víťazstvo – z takmer 5 miliónov prípadov „horúčky“ si vyžiadal iba 74 úmrtí.
Podľa nového prieskumu však Covid-19 v tom čase krajinu sužoval široko-ďaleko dva roky. 92 percent respondentov uviedlo, že oni alebo niekto z ich blízkych bol nakazený. Väčšina uviedla, že roky 2020 a 2021 – nie 2022 – boli obdobím, keď ich pandémia zasiahla najhoršie.
„Horúčky sa vyskytovali všade a mnoho ľudí umieralo v priebehu niekoľkých dní,“ uviedol jeden účastník. Ďalší z respondentov, vojak, opísal vojenský komunikačný prápor, v ktorom do konca roka 2021 ochorela viac ako polovica jednotky – približne 400 vojakov.
Uchýlili sa k ľudovej medicíne
Vo väzniciach, školách a potravinárskych továrňach respondenti opisovali ľudí, ktorí kvôli horúčke kolabovali alebo vymeškali dni v práci. Aj za normálnych podmienok izolovaný a nedostatočne financovaný systém zdravotnej starostlivosti v krajine zápasí s uspokojovaním potrieb svojich obyvateľov. Správa však tvrdí, že udalosť na úrovni pandémie, spojená s oficiálnym popretím a počiatočným odmietnutím prijať zahraničné vakcíny, nechala ľudí nebezpečne vystavených riziku.
Pri prakticky nulovom prístupe k testovaniu boli diagnózy stanovené na základe príznakov Covid-19, s ktorými sa väčšina sveta zoznámila: horúčka, kašeľ, dýchavičnosť. Niektorí respondenti uviedli, že aj tieto príznaky boli v krajine tabuizované. Jedna žena si spomenula, ako jej lekár povedal, že ak povie, že má tieto príznaky, „odvezú ju preč“. Ďalšia žena otvorene povedala: „Povedali mi, že je to prechladnutie, ale ja som vedela, že je to COVID.“
Namiesto oficiálnej starostlivosti sa občania uchýlili k ľudovej medicíne: výplachy slanou vodou, cesnakové náhrdelníky, dokonca aj injekcie ópia. Jedna žena uviedla, že jej dieťa zomrelo po tom, čo jej bola podaná nesprávna dávka liekov pre dospelých. Ďalšia respondentka opísala susedov, ktorí sa predávkovali falšovanými čínskymi liekmi. Celkovo každý piaty respondent uviedol, že videl alebo počul o úmrtiach v dôsledku zneužívania liekov alebo falšovaných liekov.
