Po utorkovom stretnutí Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami EÚ sa otvorila nová debata o možnosti zorganizovania priamych rozhovorov medzi Vladimirom Putinom a Zelenským.
Trump už skôr označil túto tému za svoju prioritu a podľa diplomatických zdrojov sa v zákulisí začali rysovať prvé návrhy miest, kde by sa summit mohol uskutočniť. Istota o termíne ani o samotnom konaní neexistuje, no v hre je päť najčastejšie spomínaných lokalít. Informuje o tom portál Aktuálne.cz.
Budapešť – maďarská stopa v rokovaniach
Ako prvá sa objavila možnosť Budapešti, o ktorej informoval portál Politico. Americká strana údajne analyzuje bezpečnostné riziká a pripravujú sa aj tajné služby. Pre Washington by šlo o logickú voľbu, pretože premiér Viktor Orbán má blízky vzťah k Trumpovi už od jeho prvého funkčného obdobia a zároveň udržiava kontakty s Moskvou aj počas ruskej agresie.
Do diskusie však vstúpil poľský premiér Donald Tusk, ktorý upozornil na symboliku Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, kde sa Rusko, USA a Británia zaviazali k rešpektovaniu územnej celistvosti Ukrajiny. „Možno som poverčivý, ale tentoraz by som vybral iné miesto,“ dodal. Okrem historickej symboliky je Budapešť členom NATO a nie je jasné, ako by sa vyrovnala so zatykačom vydaným na Putina Medzinárodným trestným súdom.
Ženeva – tradičná neutrálna pôda
Emmanuel Macron po stretnutí v Bielom dome pripomenul, že švajčiarska Ženeva je jedným z historicky najvýznamnejších miest pre diplomatické rokovania. Podľa švajčiarskeho ministra zahraničných vecí Ignazia Cassisa by Putin mohol do krajiny pricestovať, pretože Švajčiarsko umožňuje udeliť dočasnú imunitu osobám s medzinárodným zatykačom, ak ide o mierové konferencie. V prípade súkromnej návštevy by sa to však nevzťahovalo.
Ženeva má navyše skúsenosť s organizáciou kľúčových mierových summitov, čo posilňuje jej kandidáturu.
Istanbul – Erdogan ponúka sprostredkovanie
Turecko dlhodobo vystupuje ako sprostredkovateľ medzi Moskvou a Kyjevom. Prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane deklaroval ochotu hostiť mierové rokovania a Istanbul už viackrát zohral dôležitú úlohu pri predchádzajúcich rokovaniach. Politológ Hajo Funke z Berlínskej slobodnej univerzity uviedol, že Istanbul je najpravdepodobnejšie riešenie, keďže ho obe strany považujú za akceptovateľného mediátora. Podľa agentúry Anadolu sa práve táto alternatíva považuje za najrealistickejšiu.
Vatikán – gesto neutrality od pápeža
Krátko po svojom nástupe do funkcie ponúkol nový pápež Lev XIV. Vatikán ako miesto potenciálneho stretnutia. Podľa neho by práve Svätá stolica mohla reprezentovať nestrannosť a symbolický záväzok k mieru. Moskva však návrh rázne odmietla. Minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že Vatikán nie je neutrálnym územím, keďže ide o štát nachádzajúci sa v členskej krajine NATO. Ruská strana navyše považuje stretnutie dvoch pravoslávnych lídrov v centre katolicizmu za nevhodné.
Viedeň – most medzi Východom a Západom
Ako posledná alternatíva zaznela Viedeň, s ktorou prišiel rakúsky kancelár Christian Stocker. Rakúsko nie je členom NATO a dlhodobo sa prezentuje ako neutrálna krajina, kde sídlia viaceré medzinárodné organizácie. Viedeň má aj historické skúsenosti – napríklad stretnutie Johna F. Kennedyho a Nikitu Chruščova v roku 1961.
Stocker zdôraznil, že by bolo potrebné vyjasniť otázku účasti Putina so zatykačom ICC: „Ak by sa rokovania konali vo Viedni, spojíme sa s Medzinárodným trestným súdom a v rámci našich dohôd s OSN umožníme jeho účasť.“
