Manželia Vinczeovci patria k najpevnejším dvojiciam slovenského šoubiznisu. Napriek tomu Viktor prekvapil fanúšikov úprimnými slovami o rozvodoch a o tom, čo by pre manželstvo dokázal obetovať.
Bývalý markizák a dnes pilot na plný úväzok Viktor Vincze pravidelne komunikuje so svojimi fanúšikmi na sociálnych sieťach. Tentoraz im dal možnosť opýtať sa na čokoľvek z jeho profesionálneho života.
Jedna z otázok však išla poriadne na telo. „Brácho je pilot a hovoril, že v ich povolaní je vysoká rozvodovosť. Nebojí sa Adelka?“ napísal mu jeden z priaznivcov.
Viktor sa nevyhýbal úprimnej odpovedi: „Dáva to zmysel, keďže piloti sú veľa preč. No otázka by nemala byť postavená, či sa nebojí Adelka, ale či sa nebojíME. Lebo manželstvo je spoločný príbeh, ktorý musia tvoriť obaja, nielen žena,“ vysvetlil. Informje o tom portál Nový Čas.
Manželstvo ako priorita
Vincze zároveň zdôraznil, že rodina a vzťah s Adelou sú pre neho stále na prvom mieste. „Aktuálne pre mňa nie je nič dôležitejšie ako vzťah s mojou manželkou. Ak by ho lietanie malo ohroziť, tak jednoducho nebudem lietať,“ napísal otvorene.
Napriek tomu zostal realistický a dodal, že budúcnosť nikto nedokáže predvídať: „Nechcem tu dávať frajerské predpovede do celej budúcnosti. Život sa môže všelijako vyvinúť a ja verím, že aj ten pilotský nastavíme tak, aby sme v ňom všetci boli spokojní.“
Stabilný pár, ktorý si vybral jednoduchosť
Adela a Viktor Vinczeovci sú považovaní za jeden z najstabilnejších párov slovenského šoubiznisu. Ich svadba v júni 2017 patrila k najsledovanejším udalostiam roka. Najprv si povedali „áno“ v kostolíku vo Svätom Jure v úzkom rodinnom kruhu, o deň neskôr oslávili sobáš s približne stovkou hostí v Tomášove.
Koncom roka 2022 sa ich rodina rozrástla o osvojeného synčeka Maximiliána. Dnes obaja otvorene hovoria o hodnotách, ktoré považujú za dôležité – šetrnosť, návrat k prírode a vedomé znižovanie konzumu.
Spolu aj v tabu témach
Vinczeovci nikdy nemali problém hovoriť aj o témach, ktoré sú pre iných citlivé. Od adopcie, cez environmentálne otázky až po partnerské krízy – ich úprimnosť si získala rešpekt aj mimo sveta celebrít.
Aj tentoraz Viktor ukázal, že otvorenosť je pre nich spôsobom, ako budovať dôveru nielen medzi sebou, ale aj s verejnosťou. Rozvod teda rozhodne nie je na programe dňa – skôr naopak, Vinczeovci opäť ukázali, že o stabilné manželstvo sa treba starať.
Úprimnosť namiesto dokonalosti
Vinczeová je známa svojou autentickosťou a schopnosťou hovoriť otvorene o veciach, o ktorých mnohí mlčia. Jej priznanie pôsobí osviežujúco v čase, keď sa verejnosť často stretáva s idealizovanými obrazmi materstva.
Aj keď Adela pôsobí navonok vyrovnane, sama pripúšťa, že vnútorný pokoj si musí vedome pestovať. Práve táto schopnosť sebareflexie z nej robí osobnosť, ktorá dokáže inšpirovať iných rodičov – nielen úspechmi, ale aj úprimnosťou.
Hnev obrátený dovnútra
Moderátorka sa priznala, že hnev vníma predovšetkým ako vnútornú emóciu, ktorú neventiluje smerom von. „Najčastejší hnev, ktorý mám, mám na seba – že niečo nezvládam. Nepamätám si, že by som sa na niekoho hnevala,“ hovorí otvorene.
Zároveň však dodáva, že ju dokážu rozhodiť aj nenaplnené očakávania, najmä v blízkych vzťahoch: „Viem mať očakávania napríklad od môjho muža, ktorému ich, samozrejme, nepoviem, ale mám ich. A on ich potom nenaplní, tak sa hnevám.“
Adela nepatrí medzi ľudí, ktorí by sa tvárili, že je všetko v poriadku. „Ja nie som osoba, ktorá povie, že nič mi nie je. Ja sa to snažím hneď formulovať. My si hneď všetko vydiskutujeme,“ opisuje svoj prístup.
Keď prídu silné emócie
Ak cíti, že hnev alebo napätie prerastá cez hlavu, dopraje si odstup. „Poviem: ‚Vieš čo, teraz mám takú emóciu, že nemá zmysel sa so mnou baviť. Ja si to upracem, ukľudním sa, prídem na to a potom sa porozprávame.‘“
Tento prístup si osvojila až po rokoch vnútornej práce a vďaka terapii. „Pomohla mi terapia, sebapoznanie a vnútorná práca,“ priznáva.
Vďaka väčšiemu pochopeniu samej seba má podľa vlastných slov aj menej dôvodov na hnev: „Mne, keď niekto povie, že sa vôbec nehnevám – že to nie je zdravé – ja hovorím: ‚Ale ja nemám toľko dôvodov sa hnevať, pretože sa nedostávam do tých situácií.‘“
Ako dodáva, niekedy je hnev len prvotnou reakciou, za ktorou sa ukrývajú hlbšie pocity: „Niekedy je ten hnev, ktorý mám, len prvá reakcia. A potom sa rozplačem. To je asi najčastejšia moja reakcia – a ten plač vnímam ako zdravý ventil. Už keď plačem, tak už to pustím.“
