Parkinsonova choroba je ochorenie, ktoré väčšinou napreduje pomaly a postupne. Existujú však situácie, keď sa zdravotný stav zhorší zo dňa na deň – môže za tým stáť infekcia, stres alebo problémy s liečbou. Ako sa takéto náhle zhoršenie prejavuje, čo ho spôsobuje a aké možnosti liečby majú pacienti?
Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurologické ochorenia vyššieho veku a jej priebeh býva typicky pomalý a predvídateľný. Mnohí pacienti sa učia postupne prispôsobovať novým obmedzeniam a s podporou liečby zvládajú bežný život dlhé roky. Niekedy však nastane zlom, keď sa príznaky rapídne zhoršia v priebehu niekoľkých dní či dokonca hodín. Tento náhly priebeh dokáže pacienta aj jeho blízkych prekvapiť a prináša množstvo otázok o tom, čo sa deje v organizme a aké kroky treba podniknúť.
Pri náhlom zhoršení si pacienti i blízki najčastejšie všimnú:
- väčšie problémy s pohybom, tras či stuhnutosť,
- ťažkosti s rečou alebo prehĺtaním,
- zhoršenú koordináciu a pomalšie reakcie,
- poruchy spánku, častú únavu a slabosť,
- zmeny nálad, depresiu či úzkosť,
- problémy s pamäťou a myslením.
Tieto príznaky sa môžu objaviť náhle a signalizujú, že je potrebné kontaktovať lekára.
Hoci je Parkinsonovo ochorenie typické pomalou progresiou, existuje viacero spúšťačov, ktoré môžu stav rapídne zhoršiť:
- Infekcie – napríklad močové alebo pľúcne, ktoré menia chemické procesy v tele a zvyšujú zápal.
- Stres a psychická záťaž – úzkosť či trauma ovplyvňujú hladinu neurotransmiterov a prejavia sa na pohyboch.
- Lieky a ich dávkovanie – nepravidelné užívanie, vynechávanie dávok či tzv. „off“ epizódy pri levodope môžu spôsobiť prudké výkyvy symptómov.
Možnosti liečby v pokročilých štádiách
Ak sa ochorenie dostane do pokročilej fázy, lekári majú k dispozícii viacero prístupov.
Medzi ne patrí:
- Úprava medikácie – okrem klasickej levodopy sa môžu použiť injekcie alebo nepretržitá infúzia, aby bol účinok stabilnejší.
- Hlboká mozgová stimulácia (DBS) – implantácia generátora, ktorý elektrickými impulzmi stimuluje mozog a zmierňuje symptómy.
- Rehabilitácia a podporné terapie – fyzioterapia, logopédia či ergoterapia pomáhajú udržať pohyblivosť, reč aj sebestačnosť.
- Paliatívna starostlivosť – zameraná na zvládanie bolesti, porúch spánku, nálady a ďalších ťažkostí, ktoré nesúvisia priamo s pohybom.
Vyhliadky a dĺžka života
Predpovedať presný priebeh Parkinsonovej choroby nie je možné. Každý pacient reaguje inak a progres môže byť pomalý alebo rýchly. Podľa štúdií však ľudia s Parkinsonovou chorobou často dosahujú takmer rovnakú dĺžku života ako bežná populácia, najmä ak nemajú výrazné problémy s pamäťou a myslením.
Najčastejšie otázky
Kedy sa objavuje demencia?
Zvyčajne až v neskorších štádiách ochorenia, no nemusí postihnúť každého pacienta.
Čo ak pacient prestane vedieť prehĺtať?
Ťažkosti s prehĺtaním (dysfágia) sú časté. Riešením môže byť úprava konzistencie jedál alebo zavedenie výživy cez sondu.
Aký je priemerný vek úmrtia?
Výskumy uvádzajú, že priemerná dĺžka života pacientov s Parkinsonovou chorobou je približne 82 rokov – teda podobná ako u ľudí bez diagnózy.
Môže byť Parkinson mierny?
Áno. U niektorých pacientov napreduje veľmi pomaly a neovplyvňuje výrazne každodenný život, kým u iných postupuje rýchlejšie.
Náhle zhoršenie Parkinsonovej choroby môže byť dôsledkom infekcie, stresu alebo problémov s liečbou. Prejavuje sa väčšími ťažkosťami s pohybom, rečou či myslením. Moderná medicína síce ochorenie vyliečiť nevie, no dokáže výrazne zmierniť jeho príznaky a udržať kvalitu života pacientov.
