Slovenská tenisová legenda Daniela Hantuchová sa v posledných dňoch podelila o spomienky na svoje detstvo a náročnú cestu k profesionálnemu tenisu. Hoci dnes jej meno rezonuje v svetových športových kruhoch, jej začiatky boli značne skromné a každý krok k úspechu si vyžadoval veľkú trpezlivosť a odhodlanie.
Tenis je často vnímaný ako svet bohatstva, luxusu a brilantných turnajov, no realita mnohých hráčov je úplne iná. Hantuchová pripomenula, že jej cesta nezačala vo veľkej akadémii ani s profesionálnou výbavou. Obežná raketa bola pre jej rodinu významným finančným rozhodnutím, ktoré si vyžadovalo šetrenie a dôkladné plánovanie. Tento nedostatok však postupne formoval jej húževnatosť a chuť vytrvať, čo sa neskôr premietlo do úspechov na najprestížnejších svetových turnajoch. Píše portál sport24.sk.
Inšpiráciou pre Hantuchovú sa stal príbeh ukrajinskej tenistky Oleksandry Olijnykovej, ktorá sa pripravovala na tohtoročný Australian Open v extrémnych podmienkach.
Olijnyková trénovala v byte bez vody a elektriny a musela znášať aj následky vojenských útokov vo svojom meste. Každodenné životné starosti, ktoré zahŕňali aj nebezpečné výbuchy v okolí jej bydliska, sú pre väčšinu športovcov absolútne nepredstaviteľné. Napriek tomu sa jej podarilo prebojovať sa až do hlavného pavúka turnaja, pričom odmena za postup do prvého kola predstavovala 87-tisíc eur, čo pre ňu znamenalo nielen finančnú úľavu, ale aj potvrdenie odhodlania a vytrvalosti.
Práve tento príbeh pripomenul Hantuchovej, že ani jej vlastná cesta nebola jednoduchá. Ako sama priznala, v jej mladosti nebolo nič zadarmo. Aj obyčajná raketa alebo prvé športové vybavenie predstavovali pre rodinu významnú investíciu.
„Keď som sa rozhodla, že by som chcela hrať tenis, spýtala som sa rodičov, či je šanca, že by som mohla mať jedného dňa tenisovú raketu. Vedela som, že musím počkať, kým im to dovolí ich plat,“ spomína Hantuchová.
Každé rozhodnutie a každý úspech si vyžadovali plánovanie a trpezlivosť. Symbolom jej prechodu k profesionálnej kariére sa nestali materiálne statky, ale malé rituály a odmeny. Napríklad pizza, ktorú si rodina mohla dovoliť až po jej prvej výhre na turnaji s finančnou odmenou 25 000 dolárov (približne 21 tisíc eur). Tento okamih pre Hantuchovú predstavoval pocit absolútnej radosti a oslavy spoločného úspechu.
„Hráči hovoria o odmenách. Keď som ja vyhrala svoj prvý turnaj za 25 000 dolárov, bolo to prvýkrát, čo sme si ako rodina mohli dovoliť pizzu s morskými plodmi. Cítila som sa, akoby som jedla kaviár,“ pokračuje Daniela.
Hantuchová zdôrazňuje, že pôvod z náročných pomerov nie je prekážkou, ale práve naopak, základným kameňom neskoršej vytrvalosti a úspechu. Zatiaľ čo pre niektorých je tenis len koníčkom, pre týchto športovcov znamenal jedinú cestu, ako zmeniť životný osud a osud svojej rodiny. Jej príbeh je jasným dôkazom, že tie najväčšie víťazstvá sa nerodia v prebytku, ale v odhodlaní a schopnosti premeniť každú, aj najmenšiu, príležitosť na životný úspech.
Z chudoby do bohatstva
Podobné skúsenosti z chudobnejších alebo vojnových prostredí formujú charakter mnohých svetových športovcov.
Novak Djokovič (z detstva v zóne vojny k jednej z tenisových legiend)
Novak Djokovič sa narodil v Belehrade v roku 1987 a vyrastal uprostred prudkých geopolitických otrasov, ktoré postihli bývalú Juhosláviu v 90. rokoch. Keď mal 12 rokov, počas bombardovania Belehradu alianciou NATO v roku 1999 jeho rodina a stovky ďalších obyvateľov museli denne bojovať o prežitie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
