Na prvý pohľad majú všetko – zdravie, stabilnú prácu, finančné zabezpečenie a rodinu. Na sociálnych sieťach sa ich život zdá byť dokonalý, ako splnený sen. No pod lesklým povrchom sa často skrýva niečo celkom iné. Tichý pocit prázdnoty, ktorý neprekryje ani najnovšie auto, luxusná dovolenka či ďalší pracovný úspech. Tento stav psychológovia nazývajú „zlatou klietkou“ – obdobím, keď človek zvonku pôsobí ako úspešný, ale vnútorne stráca kontakt so sebou.
Psychologička Monika Chovanová, ktorá sa dlhodobo venuje osobnostnému a vzťahovému poradenstvu, vo svojej praxi pozoruje, že prázdnota nie je zlyhaním, ale volaním duše po zmysle. Pomáha ľuďom znovu nájsť vnútornú slobodu a autenticitu, keď ich život síce vyzerá dokonale, no radosť z neho sa vytratila, píše portál SITA.
Aj úspešní ľudia často priznávajú, že napriek všetkému, čo dosiahli, v sebe cítia nevysvetliteľnú prázdnotu. Psychológia tento jav pozná ako existenciálnu frustráciu, stav, keď človeku chýba vnútorný zmysel alebo jeho život nie je v súlade s tým, kým naozaj je. Ľudia si pritom často opakujú: „Mala by som byť šťastná, ale nie som.“ Navonok fungujú bezchybne a pracujú, starajú sa o rodinu, dosahujú ciele, no radosť sa z ich života vytratila.
Podľa výskumov z oblasti pozitívnej psychológie je práve zmysluplnosť pre duševné zdravie dôležitejšia než samotné dosahovanie cieľov. Keď sa človek vzdiali od svojich hodnôt, úspech prestane prinášať naplnenie.
Sláva ako sklenená stena
Zlatá klietka sa najčastejšie spája so svetom celebrít. Mnohí slávni ľudia, ktorí majú všetko – peniaze, slávu, krásu – trpia úzkosťami či depresiami. Verejnosť to často nechápe a ich problémy zľahčuje vetami ako „nevedia, čo od dobroty“. No aj oni zápasia s rovnakými emóciami ako ostatní: s neistotou, samotou, strachom zo zlyhania či nedostatkom skutočných vzťahov. Sláva vytvára neviditeľný múr medzi človekom a svetom. Okolie im neraz odopiera právo cítiť smútok alebo vyčerpanie. Psychológovia upozorňujú, že psychická bolesť nesúvisí s výškou účtu ani slávou – jej koreňom je strata zmyslu a kontaktu so sebou.
Tento fenomén sa netýka iba celebrít. Mnoho ľudí žije komfortný život s rodinou, domom a dovolenkami, no aj tak ich trápi pocit prázdnoty. Často ide o vnútorný rozpor medzi tým, čo sa od nich očakáva, a tým, po čom naozaj túžia. Najvýraznejšie sa to prejavuje okolo štyridsiatky, keď človek začína bilancovať. Má všetko, čo chcel, no zisťuje, že jeho duša túži po niečom inom.
Niektorí vtedy prehodnotia celý svoj život. Iní hľadajú rovnováhu v malých zmenách – novom koníčku, kreatívnej činnosti alebo v návrate k zabudnutým snom. Kríza stredného veku tak nemusí byť pádom, ale pozvaním k autenticite.
Spoločenský tlak byť šťastný
Moderná spoločnosť vytvára obraz ideálneho života a to je stabilná kariéra, rodina, zdravie, voľný čas a pozitívne myslenie. Keď to človek všetko má, no aj tak sa necíti naplnený, začne sa hanbiť a pochybovať o sebe. Tlak byť vďačný za všetko, čo máme, vedie k potláčaniu pravých pocitov. V skutočnosti však vďačnosť nie je to isté ako spokojnosť. Človek môže byť vďačný za svoj život a zároveň cítiť, že mu niečo chýba. Priznať si to je prvý krok k vnútornému uzdraveniu.
Hanba a vina ako tichí nepriatelia
Mnoho ľudí sa hanbí za to, že nie sú šťastní. Porovnávajú sa s tými, ktorí majú menej, a majú pocit, že nemajú právo cítiť sa zle. Lenže emocionálny svet nie je súťaž o utrpenie.
Výskumy ukazujú, že práve hanba bráni ľuďom hovoriť o svojich pocitoch. Kým mlčia, problém sa len prehlbuje. Keď si však dovolia priznať, že niečo nie je v poriadku, často prvýkrát pocítia úľavu. Prázdnota totiž nie je rozmar, ale volanie po zmene.
Úspech môže priniesť aj osamelosť
Pocit prázdnoty nemusí byť dramatický. Prejavuje sa často nenápadne – človek robí všetko, čo má, ale necíti radosť. Ak sa dlhodobo prispôsobuje očakávaniam iných, stráca kontakt so svojimi potrebami. Telo sa potom môže ozvať únavou, plačom, nespavosťou či vyhorením. Podľa Chovanovej sa prázdnota objavuje vtedy, keď človek funguje, ale nežije. Nie je to slabosť, ale signál, že duša potrebuje priestor na nadýchnutie.
Psychické zdravie nie je len o absencii choroby, ale o schopnosti rozumieť svojim emóciám. Mnohí ľudia majú vysoké IQ, no nedokážu pomenovať, čo cítia. Keď sa naučia rozlíšiť smútok, hnev či frustráciu, vedia reagovať vedomejšie. Výskumy potvrdzujú, že emocionálna inteligencia má väčší vplyv na spokojnosť v živote ako akademické schopnosti. Uvedomenie emócií pomáha zachytiť prázdnotu ešte predtým, než prerastie do depresie.
Ako spoznať, že žijeme „na autopilota“
Nespokojnosť je varovný signál, že niečo potrebujeme zmeniť. Pri depresii sa však pridávajú aj fyzické symptómy – nespavosť, únava, strata záujmu o bežné veci či myšlienky na beznádej. Ak tieto pocity trvajú dlhšie ako dva týždne, odborníci odporúčajú obrátiť sa na psychológa. Vyhľadať pomoc nie je slabosť, ale prejav zodpovednosti voči sebe.
Cesta zo „zlatej klietky“ začína v momente, keď si človek dovolí byť úprimný sám k sebe. Nie pozitívne myslenie, ale pravdivosť je liekom na prázdnotu. Niekedy stačí urobiť malý krok k tomu, čo má pre nás zmysel – k pohybu, tvorivosti, prírode, ľuďom, s ktorými sa cítime slobodne.
Keď o svojich pocitoch hovoríme, mizne stigma a rodí sa porozumenie. Otvorenosť pomáha nielen nám, ale aj ostatným, ktorí sa cítia rovnako. Pretože sila nie je v predstieraní dokonalosti, ale v odvahe priznať pravdu, že aj úspech môže mať svoje tiene a že šťastie začína až tam, kde si dovolíme byť sami sebou.
