Zmena času je každoročným javom, ktorý sa týka mnohých krajín Európy vrátane Slovenska. Pre niektorých ide len o formálnu zmenu času na hodinkách, no pre iných môže mať vplyv na spánok, pracovný režim či zdravie. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy sa presne mení čas v rokoch 2025 a 2026, aký je rozdiel medzi letným a zimným časom, a prečo sa o tejto praxi vedú dlhodobé diskusie.
Termíny zmeny času v roku 2025
V roku 2025 nás čakajú dve tradičné zmeny času:
- Letný čas začne v nedeľu 30. marca 2025
→ O 2:00 hodine sa hodiny posunú na 3:00, spíme teda o hodinu menej. - Zimný čas (tiež nazývaný štandardný) začne v nedeľu 26. októbra 2025
→ O 3:00 hodine sa hodiny posunú späť na 2:00, čím získame hodinu spánku navyše.
Termíny zmeny času v roku 2026
Aj v roku 2026 bude systém rovnaký:
- Letný čas začne v nedeľu 29. marca 2026
→ Hodiny sa posunú z 2:00 na 3:00 - Zimný čas začne v nedeľu 25. októbra 2026
→ Hodiny sa posunú späť z 3:00 na 2:00
Čo je letný a zimný čas?
- Letný čas je systém, pri ktorom sa čas posúva o hodinu dopredu s cieľom efektívnejšie využívať denné svetlo počas dlhších letných dní.
- Zimný čas je „normálny“ čas, ktorý zodpovedá prirodzenému striedaniu dňa a noci podľa astronomických údajov.
Zavedenie letného času znamená, že slnko vychádza a zapadá neskôr, čo má podľa zástancov pozitívny vplyv na spotrebu energie aj psychiku ľudí.
Je zmena času jednotná v celej Európe?
Áno, krajiny Európskej únie menia čas v rovnakých termínoch. Vďaka tomu je zabezpečená koordinácia v doprave, obchode a komunikácii medzi štátmi.
Hoci sa už niekoľko rokov diskutuje o zrušení zmeny času, zatiaľ nepadlo jednotné rozhodnutie. V roku 2019 Európsky parlament schválil návrh na ukončenie striedania času, ale členské štáty sa zatiaľ nedohodli, či si ponechajú letný alebo zimný čas.
Aký vplyv má zmena času na človeka?
Zatiaľ čo niektorí ľudia necítia žiadne zmeny, pre iných je posun času náročný:
- Znížená kvalita spánku – najmä pri jarnom prechode na letný čas
- Zvýšená únava a podráždenosť
- Zhoršená koncentrácia
- Zvýšené riziko dopravných nehôd a pracovných úrazov
- Narušenie biorytmov, najmä u detí, seniorov a ľudí so zdravotnými problémami
Ako sa pripraviť na zmenu času?
Aby ste zmiernenie dopadov zvládli ľahšie, skúste sa držať týchto tipov:
- Choďte spať a vstávajte o 15–30 minút skôr už niekoľko dní pred zmenou
- Obmedzte kofeín a alkohol pred spaním
- Doprajte si denné svetlo hneď po prebudení
- Večer pred zmenou si odpočiňte, nepodceňujte kvalitný spánok
- Nastavte si hodiny vopred, aby ste sa vyhli stresu
Budeme si ešte posúvať hodiny aj v budúcnosti?
Zatiaľ áno. Aj keď sa často hovorí o zrušení striedania letného a zimného času, žiadne záväzné rozhodnutie EÚ ešte neplatí. Kým sa členské štáty nedohodnú, budeme si hodiny posúvať minimálne do roku 2026 a pravdepodobne aj ďalej.
Zmena času je stále bežnou súčasťou našich životov. V rokoch 2025 aj 2026 sa hodiny posúvajú podľa rovnakého vzorca – v marci na letný čas, v októbri späť na zimný.
Hoci má zmena času svoj historický základ a stále platí v celej EÚ, čoraz častejšie sa diskutuje o jej zrušení. Kým však nepríde definitívne rozhodnutie, oplatí sa vedieť, kedy presne si budeme posúvať hodiny – nielen pre správne načasovanie povinností, ale aj kvôli vlastnému zdraviu a pohode.
Prečo sa mení čas? História, dôvody a súčasná realita
Dvakrát do roka si prestavujeme hodinky – raz o hodinu dopredu, inokedy o hodinu späť. Tento zdanlivo jednoduchý úkon má svoje korene v histórii a dlhodobo vyvoláva diskusie medzi odborníkmi, politikmi aj bežnými ľuďmi. Prečo sa teda čas mení? Kto s touto myšlienkou prišiel a aký to má zmysel v dnešnej dobe?
Kto vymyslel zmenu času?
Prvým známym zástancom úspory denného svetla bol Benjamin Franklin, ktorý už v roku 1784 navrhol, aby si ľudia ráno privstali a večer šli spať skôr – čím by sa ušetrilo na sviečkach. Išlo však len o satirický článok. Skutočný návrh na posun hodiniek predložil v roku 1895 George Vernon Hudson, novozélandský entomológ, ktorý chcel mať viac svetla na pozorovanie hmyzu po práci.
Praktické zavedenie zmeny času prišlo až počas 1. svetovej vojny. V roku 1916 prijalo letný čas ako prvé Nemecko, aby šetrilo uhlie na vojnové účely. Postupne sa pridávali ďalšie krajiny vrátane Rakúsko-Uhorska, ktorého súčasťou bolo aj územie dnešného Slovenska.
Prečo sa čas mení?
Hlavným cieľom zmeny času je efektívnejšie využívanie denného svetla. Posunom hodiniek dopredu počas letných mesiacov sa „predlžuje“ večer a skracuje ráno – v praxi to znamená, že ľudia vstávajú a pracujú počas obdobia, keď je vonku svetlo, čím sa znižuje potreba umelého osvetlenia.
Zástancovia tvrdia, že to prináša:
- úsporu energie,
- pozitívny vplyv na produktivitu,
- viac denného svetla na voľnočasové aktivity,
- zníženie dopravných nehôd v podvečerných hodinách.
A čo zimný čas?
Zimný čas je vlastne štandardný čas, ktorý je prirodzene nastavený podľa pohybu Slnka. Ten zodpovedá „astronomickému času“, ktorý by platil celoročne, keby sme letný čas nepoužívali.
Je zmena času ešte potrebná?
V minulosti mohla zmena času prinášať významné úspory energie, no v súčasnosti je jej prínos minimálny až zanedbateľný. Moderné osvetlenie, zmeny životného štýlu a klimatizácia spôsobili, že energetická efektivita už nie je tak výrazná ako kedysi.
Naopak, lekári a vedci upozorňujú na:
- narušenie biologických hodín,
- zvýšené riziko srdcových problémov,
- zhoršenie kvality spánku,
- zvýšený stres a únava po prechode na letný čas.
Prečo sa čas stále mení?
Zmena času je v Európe regulovaná smernicou EÚ a všetky členské štáty ju zavádzajú naraz – posledná marcová a posledná októbrová nedeľa. V roku 2019 Európsky parlament síce schválil návrh na zrušenie striedania času, no jeho realizácia viazne, pretože sa členské štáty nedohodli, či si ponechajú letný alebo zimný čas.
Zmena času je pozostatkom minulosti, kedy sa usilovalo o čo najefektívnejšie využitie denného svetla. Hoci dnes jej výhody blednú, pravidelný posun hodiniek stále pretrváva – najmä kvôli potrebe jednotnosti v rámci Európskej únie. Otázkou ostáva, dokedy to tak bude. Odpoveď však zatiaľ nikto presne nepozná.
