Nakoniec bola potrebná globálna pandémia, aby sa konečne dosiahla zmena. Technologická priepasť Japonska sa stala zrejmou, keď národné a miestne orgány boli preťažené a nemali k dispozícii digitálne nástroje na zefektívnenie svojich procesov. Až v máji 2020, mesiace po tom, čo sa vírus začal šíriť po celom svete, japonské ministerstvo zdravotníctva spustilo online portál, na ktorom mohli nemocnice hlásiť prípady namiesto ručne písaných faxov, telefonátov alebo e-mailov.
A aj vtedy pretrvávali problémy. Aplikácia na sledovanie kontaktov mala niekoľko mesiacov systémovú chybu, ktorá neumožňovala upozorniť ľudí na možnú expozíciu, informovala televízia NHK. Prispôsobenie sa práci a študovaniu na diaľku bolo náročné, pretože mnohí nikdy nepoužívali služby na zdieľanie súborov ani videonástroje ako Zoom.
V jednom neuveriteľnom prípade v roku 2022 japonské mesto omylom previedlo celý svoj fond na pomoc v súvislosti s covidom – približne 46,3 milióna jenov (takmer 270 000 eur) – na bankový účet jediného človeka. Zmätok vznikol tým, že banka dostala informácie na diskete aj papierový formulár žiadosti ale keď si úrady uvedomili svoju chybu, muž už podľa NHK väčšinu prostriedkov prehral v hazardných hrách.
Pre každého, kto má menej ako 35 rokov, disketa je magnetický pamäťový pásik zabalený v plastovom obale, ktorý sa fyzicky vkladá do počítača. Každá disketa zvyčajne pojme až 1,44 MB dát, čo je menej ako fotografia s priemerným rozlíšením vo vašom iPhone. Situácia sa tak zhoršila, že Takuya Hirai, ktorý bol v roku 2021 menovaný do novo vytvorenej funkcie ministra pre digitálnu transformáciu, opísal prístup krajiny k pandémii ako „digitálnu porážku“.
Tak vznikla Digitálna agentúra, ktorej úlohou je dostať Japonsko späť na digitálnu vlnu. Po jej vytvorení v roku 2021 ihneď spustila sériu iniciatív, vrátane zavedenia inteligentnej verzie japonskej karty sociálneho zabezpečenia a presadzovania infraštruktúry založenej na cloude. V júli minulého roka Digitálna agentúra konečne vyhlásila víťazstvo vo svojej „vojne proti disketám“ a eliminovala ich vo všetkých vládnych systémoch. Išlo o obrovské úsilie, ktoré si vyžiadalo zrušenie viac ako 1 000 predpisov upravujúcich ich používanie.
Ale boli tu aj problémy spojené s expanziou. V určitom momente vláda požiadala verejnosť o názor na metaverse prostredníctvom zložitého systému, ktorý vyžadoval stiahnutie tabuľky Excel, vyplnenie údajov a zaslanie dokumentu späť ministerstvu e-mailom. Potom, čo tento krok vyvolal na sociálnych médiách posmech a nedôveru, vtedajší minister pre digitálnu agendu Taro Kono napísal na Twitteri: „(Ministerstvo) bude odteraz reagovať správne prostredníctvom (online) formulára.“
Digitalizácia ako forma prežitia
„Vláda pevne kráča vpred a spoločnosti sa ponáhľajú nasledovať jej príklad, pričom mnohé z nich najímajú externých dodávateľov a konzultantov, aby im pomohli prebudovať ich systémy,“ povedal Kawai.
Masahiro Goto je jedným z takýchto konzultantov. Ako člen tímu pre digitálnu transformáciu v Nomura Research Institute (NRI) pomáha veľkým japonským spoločnostiam vo všetkých odvetviach prispôsobiť sa digitálnemu svetu – od navrhovania nových obchodných modelov až po zavádzanie nových interných systémov. „Títo klienti sú často ochotní posunúť sa vpred, ale nie sú si istí, ako na to,“ povedal CNN. „Mnohí stále používajú staré systémy, ktoré vyžadujú veľa údržby, alebo systémy, ktoré sa blížia ku koncu svojej životnosti. V mnohých prípadoch sa vtedy obracajú na nás s prosbou o pomoc.“
„Konzultanti NRI sú veľmi žiadaní – počet spoločností, ktoré vyhľadávajú ich služby, z roka na rok jednoznačne stúpa, najmä v posledných piatich rokoch,“ povedal Goto. A to z dobrého dôvodu: japonské spoločnosti roky outsourcovali svoje IT potreby, čo znamená, že teraz nemajú interné zručnosti potrebné na úplnú digitalizáciu.
„V podstate chcú zefektívniť svoje prevádzky a verím, že chcú aktívne využívať digitálne technológie ako prostriedok na prežitie,“ povedal. „Koniec koncov, populácia Japonska bude naďalej klesať, takže zlepšenie produktivity je nevyhnutné.“ V niektorých oblastiach môže dôjsť k odporu – podľa miestnych médií plán Digitálnej agentúry na odstránenie faxov v rámci vlády v roku 2021 vyvolal 400 formálnych námietok z rôznych ministerstiev.
Veci ako pečiatka hanko, ktoré sú zakorenené v tradícii a zvykoch a ktoré niektorí rodičia darujú svojim deťom, keď dospejú, môžu byť vzhľadom na ich kultúrny význam ťažšie postupne odstrániť. „Tempo pokroku závisí aj od toho, do akej miery je Digitálna agentúra ochotná presadzovať reformu regulácie a do akej miery budú zákonodarcovia uprednostňovať digitalizáciu pri tvorbe budúcich rozpočtov,“ povedal Kawai. „Bude to neustála výzva, pretože digitálne technológie v roku 2025 budú odlišné od tých v rokoch 2030 a 2035,“ uzavrel Coopersmith.
