Podľa nového výskumu bola Británia v dobe železnej matrilokálnou spoločnosťou. Komunity boli postavené na ženských pokrvných líniách a muži sa po uzavretí manželstva prisťahovali do rodín a komunít svojich manželiek, píše na svojom webe BBC.
Vedci z Trinity College Dublin skúmali vzorky DNA z 57 kostier objavených v grófstve Dorset. Kostry, ktoré boli pozoruhodne dobre zachované v ílovitej pôde Dorsetu, patrili keltskému kmeňu Durotriges a možno ich datovať do obdobia 100 rokov pred naším letopočtom až 100 rokov nášho letopočtu. Podľa analýz DNA boli ženy v skúmaných komunitách zväčša pokrvné príbuzné, muži sa do týchto komunít prisťahovali po uzavretí manželstva.
Silné postavenie žien
Vedci dospeli k záveru, že v danej dobe v Británii vývoj spoločnosti formovali ženy. Matky odovzdávali pôdu a bohatstvo svojim dcéram. Vedci sa domnievajú, že komunity veľa investovali do dcér aj preto, že v takomto systéme dcéry zrejme dedili postavenie, resp. spoločenský status svojich matiek.
Ide vôbec o prvý výskum, ktorý preukázal takú významnú úlohu žien v európskych spoločnostiach. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Nature.
Vedci tiež zistili, že ženy, na rozdiel od mužov, boli vo svojich hroboch pochované často aj s rôznymi vzácnymi predmetmi. To takisto svedčí o ich vyššom postavení. Podobné zvyklosti objavili vedci aj v hroboch v grófstvach Cornwall a Yorkshir, čo svedčí o matrilokálnej spoločnosti v Británii tej doby. „Vždy, keď objavíme hroby so značným bohatstvom, sú to hroby žien. Preto sa nazdávame, že bohatstvo bolo odovzdávané po ženskej línii,“ povedal biologický antropológ profesor Martin Smith z Bournemouth University.
To všetko „ukazuje na spoločnosť z doby železnej v Británii, kde ženy mali pomerne veľký vplyv a v mnohom zrejme formovali jej vývoj“, cituje BBC Dr. Laru Cassidyovú z Trinity College Dublin, hlavnú autorku výskumu. Podľa Cassidyovej zjavnou výhodou žien bolo, že keď neopustili svoj domov, neopustili ani svoju podpornú sieť. Ich rodičia, súrodenci, rodinní príslušníci boli stále v ich blízkosti. Boli to ich manželia, ktorí prichádzali. Muž-manžel tak bol pre komunitu takpovediac príbuzný cudzinec a boli závislý na rodine a komunite svojej manželky.
„Je to vôbec po prvýkrát, keď bol dôkaz o komunitách utváraných okolo žien zdokumentovaný v starovekých európskych dejinách,“ dodáva BBC.
Jednota a zmierňovanie konfliktov
Práve moc a postavenie žien v Británii „bol pre Rimanov najväčší problém, ktorý s Britmi mali, pretože Rím bol silne patriarchálnym spoločenstvom. Preto vnímali Britov ako barbarov,“ povedal profesor Miles Russell z Bournemouth University. Russell je popredný britský antropológ známy svojimi prácami o prehistorickom a rímskom období.
V rokoch 43 až 410 bola Británia rímskou provinciou. Názov Británia pochádza od keltských obyvateľov Britonov.
Hoci rímski spisovatelia vnímali silné postavenie keltských žien ako niečo pozoruhodné, predsa v rímskych spisoch nájdeme mnohé posmešné vyjadrenia o vplyve britských žien – v porovnaní s rímskymi patriarchálnymi normami to Rimania ako Július Cézar považovali za znak zaostalosti a za barbarskú prax.
Výsledky tohto výskumu sú v súlade s písomnými zdrojmi, ktoré hovoria o mocných keltských ženách. Medzi takéto zdroje patrí napríklad príbeh icenskej kráľovnej Boudicy, ktorá viedla veľké povstanie keltských kmeňov proti rímskym vojskám okolo roku 61. Boudica (alebo tiež Boadicea alebo Boudicca) bola manželka icenského kráľa Prasutaga. Po smrti kráľa prevzala vládu nad územím dnešných grófstiev Suffolk a Norfolk v juhovýchdonej Británii a postavila sa na čelo povstania proti rímskym vojskám. Dôvodom bolo, že Rím nerešpektoval kráľov závet, v ktorom svoju vládu odkázal svojim dcéram. Rímske právo neuznávalo ženy za dedičky. Rimania vyplienili kráľovský dvor a voči kráľovej manželke a dcéram sa správali násilnícky. Povstanie však napriek počiatočným úspechom nebolo úspešné a Boudica krátko potom zomrela.
Podľa vedcov mohla byť Británia v dobe železnej matrilokálnou spoločnosťou preto, lebo muži boli často preč v bojoch. Zároveň však výsledky výskumu podľa vedcov naznačujú, že takéto matrilokálne spoločenstvá napomáhali jednotu a zmierňovali vnútorné konflikty.
