Na tajnom nálezisku na severnom Plzensku sa archeológom podarilo od roku 2021 objaviť stovky zlatých a strieborných mincí, zlaté valce, šperky a ďalšie artefakty z doby halštatskej a laténskej. Lokalita, ktorá sa doteraz považovala za nepodstatnú, by mohla zmeniť pohľad na keltské mincovníctvo v strednej Európe.
Nález je o to cennejší, že archeológovia dokázali miesto udržať v tajnosti a ochrániť ho pred rabovaním a nelegálnymi zásahmi. Informuje o tom portál ČT24.
Poklad, ktorý prekvapil odborníkov
Na rozsiahlej ploche 12 až 16 hektárov sa v plytkých vrstvách pôdy našlo približne 500 zlatých a strieborných keltských mincí, 80 kusov sekaného zlata, zlaté aj bronzové šperky, ich fragmenty a ďalšie predmety. Ide o nálezy zo šiestého až prvého storočia pred naším letopočtom.
„Doteraz sa na tomto mieste neočakávalo žiadne keltské centrum. Zachovalosť lokality je výnimočná v stredoeurópskom kontexte,“ uviedol riaditeľ Múzea a galérie severného Plzenska v Mariánskej Týnici, Pavel Kodera.
Spolupráca s odborníkmi a detektorármi
Miestni archeológovia spolupracujú s odborníkmi z Archeologického ústavu Akadémie vied ČR. „Kvôli nelegálnym hľadačom mincí a artefaktov mizne z českých polí a lesov ročne až približne 100-tisíc nálezov, často ide práve o mince z mladšej doby železnej,“ upozornil riaditeľ ústavu Jan Mařík.
Prvú mincu, zlatý statér z 2. storočia pred n. l., objavil detektorár spolupracujúci s archeológmi, ktorý nález odovzdal. „Až keď sme začali nachádzať ďalšie mince, uvedomili sme si význam tejto lokality. Jej príbeh sa však ešte musí postupne odhaliť,“ dodal vedúci projektu David Daněček.
Artefakty bez stôp osídlenia
Nález je z archeologického pohľadu zvláštny: mince majú ryzosť až 99 %, zlaté valce a šperky sú zachované, no doteraz sa nenašli jednoznačné doklady trvalého osídlenia.
„Mohli tu pôsobiť desiatky či stovky osôb, nevieme však, či išlo o trvalé sídlo, alebo o sezónne miesto obchodných a redistribučných aktivít,“ vysvetlil Daněček.
Mince majú priemer do 1,5 centimetra, väčšina je však menšia. Zlaté statéry vážia od menej než pol gramu po približne 8,5 gramu, strieborné oboly len zlomky gramov.
Lokálne alebo dovozové zlato?
Unikátnosť lokality môže ešte vzrásť, ak sa potvrdí, že mince boli ražené z miestneho zlata. „Lokalita sa nachádza v zlatonosnej oblasti,“ doplnil Daněček. Moderné izotopové metódy majú overiť, či zlato pochádza z miestnych zdrojov alebo bolo dovezené z väčšej diaľky.
Nové poznatky o keltskom mincovníctve
Medzi mincami sa našli aj doteraz neznáme ražby, ktoré môžu prepisovať doterajšie poznatky o keltskom mincovníctve v Čechách. Rovnako unikátny je súbor zlatých a bronzových šperkov z doby halštatskej – bronzové spony, jehlice, náramky či figurka koníka.
„Na jednu nájdenú mincu pripadlo približne sto brokov a ďalších predmetov zo zeme. Každý nález znamenal desiatky hodín práce,“ uviedol archeológ Daniel Stráník z Múzea a galérie severného Plzenska. Časť nálezov je aktuálne vystavená v Múzeu severného Plzenska v Mariánskej Týnici.
