Tri nezávislé vedecké štúdie potvrdzujú „čoraz významnejšiu rolu klimatickej zmeny vo výskyte a šírení požiarov“, napísal Ústav výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky CzechGlobe vo svojom časopise.
Štúdie ukazujú, že požiare sú v priemere rozsiahlejšie než v minulosti, ich počet rastie v subtropických oblastiach a priemerná rýchlosť šírenia sa zvyšuje. Podľa vedcov sú výsledky týchto výskumov dôležité „nielen z hľadiska potenciálnych priamych škôd na ekosystémoch a ľudskom zdraví, ale aj z pohľadu ovplyvnenia uhlíkovej bilancie“.
Väčší rozsah zhorených plôch
Prvú z uvedených štúdií vypracoval tím vedcov pod vedením britskej klimatickej vedkyne Chantelle Burtonovej z Hadleyho centra so sídlom v Exeteri (grófstvo Devon). Vedci sa zamerali na vplyv otepľovania a zmeny krajiny na globálny rozsah požiarov. Štúdia bola publikovaná v časopise Nature.
Výskum potvrdil, že fragmentácia a premena lesov na zastavané a poľnohospodárske plochy v 20. storočí znamenali síce mierny pokles rozlohy jednotlivých požiarov, avšak celková rozloha zhorenej plochy v rovnakom období narástla vplyvom teplejších klimatických podmienok až o 16 percent. Napríklad v juhovýchodnej časti Južnej Ameriky to bol nárast až o 29 percent, len o niečo menej v severnej Austrálii, na západe Severnej Ameriky o 15 percent. Požiare v Austrálii len v sezóne 2020/2021 spálili 25 miliónov hektárov vegetácie a do atmosféry sa uvoľnilo viac emisií, než je kombinovaná ročná produkcia 100 štátov sveta, upozorňuje CzechGlobe.
Podľa vedcov „ide o doposiaľ chýbajúcu kľúčovú časť skladačky antropogénnych emisií oxidu uhličitého“, uvádza v článku CzehGlobe. „Výsledky štúdie tiež pomôžu pri počítaní (modelovaní) emisií z lesných požiarov, ktoré má na svedomí človek.“ Doteraz sa totiž pri výpočtoch globálnych emisií oxidu uhličitého brali emisie z požiarov ako prirodzené, nie vyprodukované človekom.
Rozsah požiaru v LA bol obrovský
Väčší počet lesných požiarov
V ďalšom výskume vedci zisťovali, v ktorých častiach sveta a prečo sa zvýšil počet i rozsah lesných požiarov v období 2001 až 2023.
Tím vedcov pod vedením Mathewa Jonesa z University of East Anglia (verejná výskumná univerzita so sídlom v meste Norwich, grófstvo Norfolk) zistil najväčší nárast v subtropických oblastiach. Štúdia bola publikovaná v časopise Science.
Za posledných 23 rokov sa celkovo zvýšili emisie z lesných požiarov až o 60 percent, pretože zo všetkých ekosystémov práve lesy uskladňujú najviac nadzemnej biomasy na jednotku plochy, pripomína na základe štúdie CzechGlobe. Vedci varujú, že prudký nárast emisií z požiarov v subtropických oblastiach ukazuje na vysokou citlivosť zásob uhlíku na pokračujúce otepľovanie.
Rýchle požiare
V tretej novej štúdii sa vedci pod vedením Jennifer Balchovej z University of Colorado Boulder zaoberali fenoménom tzv. rýchlych požiarov. Vedci teraz vôbec po prvýkrát definovali termín „rýchly požiar“. Aj táto štúdia bola uverejnená v časopise Science.
Vedci analyzovali viac ako 60 tisíc požiarov v období 2001 až 2020. V takmer polovici sledovaných regiónov zistili rýchlosť šírenia požiarov viac než 1620 hektárov za deň. Pomenovali ich ako rýchle požiare. Spomedzi všetkých lesných požiarov práve rýchle požiare spôsobujú najväčšie škody vrátane obetí na životoch. Až 78 percent budov zhorených pri lesných požiaroch zhorelo práve pri takýchto požiaroch. Vedci tiež konštatujú, že „najvyššia rýchlosť šírenia požiarov sa od roku 2001 viac ako zdvojnásobila“, pripomína CzechGlobe.
Táto tretia štúdia konštatuje tiež vysoký potenciál výskytu omnoho deštruktívnejších požiarov, než akých sme boli svedkami v minulosti. „Podľa profesora Guillerma Reina, experta na ekológiu lesných požiarov pôsobiaceho na College London, predstavuje táto práca posun paradigmy vo výskume požiarov a významným spôsobom posúva poznanie ich dynamiky,“ uzatvára CzechGlobe.
