Európska únia zvažuje radikálny krok, ktorý by mohol od základov pretvoriť hygienické štandardy na celom kontinente. Etanol, ústredná prísada drvivej väčšiny dezinfekčných prípravkov a čistiacich prostriedkov, by mohol byť čoskoro zaradený medzi nebezpečné chemikálie s potenciálnym rizikom vzniku rakoviny. Toto znepokojujúce zistenie, o ktorom informoval ekonomický denník The Financial Times (FT), by v podstate viedlo k postupnému stiahnutiu mnohých esenciálnych produktov, bežne používaných najmä v zdravotníckych zariadeniach.
Alkoholové dezinfekcie sú v EÚ dlhodobo vnímané ako bezpečné a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ich už od 90. rokov zaradila do zoznamu kľúčových liečiv. Napriek tomu interný návrh pracovnej skupiny Európskej chemickej agentúry (ECHA) z 10. októbra toxicky označil etanol. Podľa tohto dokumentu látka údajne nielenže pravdepodobne spôsobuje onkologické ochorenia, ale môže taktiež vyvolávať komplikácie u tehotných žien.
O tom, či bude etanol oficiálne klasifikovaný ako škodlivá látka, rozhodne výbor ECHA, ktorý zasadá v dňoch 24. až 27. novembra v Helsinkách. Ak agentúra so sídlom vo Fínsku, ktorá dohliada na posudzovanie vyše 22-tisíc chemikálií, odporučí zaradenie etanolu medzi škodlivé prvky, konečné slovo bude patriť Európskej komisii (EK). Ak EK odporúčanie prijme, členské štáty budú nútené urgentne zmeniť svoje národné nariadenia týkajúce sa použitia liehu v dezinfekčných prípravkoch.
Experti bijú na poplach
Zdravotnícky sektor však hlasno varuje pred potenciálnym kolapsom a katastrofálnymi dôsledkami takéhoto zákazu. Alexandra Petersová z Ženevskej univerzity a siete Čisté nemocnice v rozhovore pre FT zdôrazňuje, že „dopad na nemocnice by bol ohromujúci.“ Upozorňuje, že „nákazy spojené so zdravotnou starostlivosťou usmrtia ročne viacej osôb než malária, tuberkulóza a AIDS dohromady“. Podľa jej údajov dezinfekčné prostriedky s obsahom alkoholu každoročne predídu 16 miliónom celosvetových nákaz.
Pani Petersová navyše spochybňuje akékoľvek alternatívy. Izopropanol je považovaný za ešte toxickejší, zatiaľ čo príliš časté umývanie rúk mydlom nielenže poškodzuje pokožku personálu, ale aj výrazne znižuje pracovnú efektivitu. Ako príklad uviedla štúdiu, ktorá zistila, že zdravotné sestry strávia bez použitia rýchlej dezinfekcie celých tridsať minút z každej hodiny operácie iba umývaním rúk.
Vedecké základy spochybnené Zástupcovia priemyslu a asociácií, ako je Nicole Vaini z Medzinárodnej asociácie pre mydlá, čistiace prostriedky a údržbárske výrobky, spochybňujú aj samotné vedecké dôkazy. Tvrdí, že k dispozícii „nie sú žiadne relevantné výskumy o etanole ako takom“. Podľa nej jediné dostupné dáta o pôsobení na ľudský organizmus pochádzajú výlučne z analýz účinkov konzumácie alkoholických nápojov, čo je v kontexte dezinfekcie irelevantné.
ECHA pripustila, že aj v prípade, ak jej experti etanol za karcinogén uznajú, bude možné odporučiť iba jeho postupné nahradenie. Zároveň však otvorila dvere výnimke: „Etanol môže ostať schválený na biocídne využitie, pokiaľ bude dokázané, že je jeho používanie bezpečné, alebo že nie sú dostupné vhodné náhradné látky.“
Tento zámer ECHA je v ostrom rozpore s nedávnym vyhlásením Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré v máji naliehavo vyzvalo členské štáty, aby „zaviedli alkoholovú dezinfekciu rúk ako primárnu metódu hygieny“. Aj v prípade toxickej klasifikácie by si firmy mohli vyžiadať výnimky s obmedzenou platnosťou (maximálne na päť rokov). Podľa Vaini by bol však tento proces extrémne finančne náročný a viedol by k významným výpadkom v zásobovaní.
Pani Petersová navyše pripomína nesporné praktické výhody etanolu v krízových momentoch, akou bola napríklad pandémia COVID-19. „Etanol možno vyrobiť takmer z čohokoľvek. Počas pandémie dokázala jeho produkcia neuveriteľne rýchlo expandovať,“ vysvetľuje a dodáva: „V núdzových stavoch, ako počas Covidu, sa vždy siahlo po etanole – pretože pivovar nemôžete len tak zmeniť na továreň na izopropanol.“ WHO naďalej považuje etanol aj izopropanol za bezpečné prostriedky na hygienu rúk.
