Zmeny v trestnej legislatíve, spory okolo spolupracujúcich obvinených, reorganizácia policajných a prokurátorských štruktúr, fungovanie mimovládnych organizácií či ústavné ukotvenie pohlaví. Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru SD v bilančnom rozhovore pre Televíziu TA3 vysvetľoval postoje vlády k viacerým citlivým témam a odmietal výhrady opozície aj niektoré kritické reakcie zo zahraničia.
Gašpar sa v rozhovore zastal zmien v zákone o mimovládnych organizáciách, ktorých cieľom má byť zvýšenie prehľadnosti ich financovania. Pripomenul, že Ústavný súd síce v niektorých častiach zákona rozhodol o jeho protiústavnosti, no podľa jeho názoru ide o rozhodnutie, ktoré bude potrebné legislatívne zohľadniť ďalšou novelou. Kritiku zo strany súdu zároveň označil za prejav politického vplyvu.
Moderátor v diskusii pripomenul, že pôvodný návrh SNS, ktorý rátal s označovaním niektorých mimovládnych organizácií ako zahraničných agentov, v parlamente podporu nezískal. Aktuálne schválená úprava sa sústreďuje najmä na povinnosť zverejňovať finančné výkazy a informácie o darcoch. Gašpar vysvetľoval, že práve takáto forma kontroly je podľa Smeru potrebná.
Podľa jeho slov je transparentnosť bežnou súčasťou života občanov, keďže finančné operácie aj úradné úkony podliehajú evidencii a kontrole. Nerozumie preto tomu, prečo je pri mimovládnych organizáciách snaha o prehľad ich financovania často spochybňovaná.
Kritika mimovládnych organizácií
Gašpar zdôraznil, že pozornosť vlády smeruje najmä na tie mimovládne organizácie, ktoré podľa neho vstupujú do politického priestoru. Vyjadril presvedčenie, že verejnosť má právo vedieť, kto prostredníctvom finančnej podpory ovplyvňuje politické dianie na Slovensku. Podľa jeho názoru bez znalosti finančných zdrojov nie je možné objektívne posúdiť, aký vplyv majú mimovládne subjekty na politické rozhodovanie. Ak sa niektoré z nich chcú aktívne zapájať do politiky, mali by sa podľa Gašpara transformovať na politické subjekty a podliehať rovnakým pravidlám ako politické strany.
Kritizoval prax, keď sa politické aktivity realizujú prostredníctvom občianskych združení bez dostatočnej kontroly finančných tokov, čo podľa neho vytvára priestor na netransparentné pôsobenie.
Financovanie zo zahraničia a úloha kontrolných orgánov
Ako ďalší argument pre prijatie zákona Gašpar uviedol informácie o zahraničnom financovaní niektorých subjektov. Poukázal na medializované prípady finančnej podpory z Veľkej Británie a na tvrdenia, že počas predvolebného obdobia mali do krajiny smerovať finančné prostriedky určené na ovplyvňovanie politickej situácie.
Zdôraznil, že cieľom zákona nebolo primárne zverejňovanie údajov pre verejnosť, ale vytvorenie nástroja pre kontrolné orgány, ako je finančná správa, ktoré by s týmito informáciami pracovali v prípade podozrení a zároveň zabezpečovali ochranu citlivých údajov.
Na otázku, či považuje rozhodnutie Ústavného súdu za politicky motivované, Gašpar odpovedal, že vníma prejavy politického aktivizmu. Zároveň vyjadril obavy z prenikania politiky do viacerých štátnych inštitúcií, vrátane polície, prokuratúry a súdnictva, kde podľa neho pôsobia osoby s výrazným politickým pozadím.
Zmeny v trestnej legislatíve boli podľa Gašpara nevyhnutné
Gašpar označil novelu Trestného zákona a Trestného poriadku za jednu z hlavných priorít vlády po jej nástupe. Upozornil však, že nešlo o úplnú rekodifikáciu, ale o rozsiahlu novelu, ktorá mala reagovať na spoločenský vývoj aj skúsenosti z praxe. Podľa jeho slov bude potrebné v budúcnosti trestné kódexy prepracovať komplexne, keďže súčasná úprava riešila len najpálčivejšie problémy. Zároveň upozornil na potrebu reagovať na nové formy kriminality, vrátane zneužívania umelej inteligencie, pričom avizoval prípravu nových skutkových podstát zameraných práve na túto oblasť.
Zmeny mali podľa neho reflektovať vývoj od roku 2005 aj skúsenosti z rokov 2020 až 2023. Tvrdí, že okrem nárastu drobnej kriminality novela splnila svoj účel a priblížila slovenskú legislatívu právnym štandardom okolitých krajín a Európskej únie.
Odmieta tvrdenia o zákonoch šitých na mieru
Opozícia opakovane tvrdila, že novela bola pripravená v prospech konkrétnych osôb vrátane samotného Gašpara. Ten tieto obvinenia odmieta a označuje ich za politické zjednodušenia. Pripomenul, že vo väčšine jeho trestných vecí došlo k zastaveniu ešte pred prijatím novely a postupy voči nemu boli označené za nezákonné.
Zároveň zdôraznil, že úpravy týkajúce sa kajúcnikov mu nemohli nijako pomôcť. Podľa neho je však potrebné sprísniť pravidlá pre spolupracujúcich obvinených, keďže nie je prípustné odsudzovať ľudí výlučne na základe výpovede osoby, ktorá má vlastný záujem na zmiernení trestu. Poukal pritom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a upozornil na nevyváženosť situácií, keď je niekomu odpustený závažný trestný čin výmenou za svedectvo v menej závažnej kauze.
Gašpar avizoval, že vláda plánuje presnejšie definovať podmienky spolupráce s kajúcnikmi, vrátane okolností, za ktorých môže byť takáto spolupráca zrušená.
Výhľad do budúcnosti a obavy o vývoj v EÚ
Do roku 2026 Gašpar očakáva pokračovanie konsolidácie verejných financií, ktorá by podľa neho už nemala dopadať priamo na občanov. Prioritou má byť najmä boj proti daňovým únikom a podvodom.
Zároveň vyjadril obavy z vývoja v Európskej únii. Upozornil na rastúce zadlžovanie a zvyšovanie napätia, ktoré podľa neho môže viesť k vnútorným problémom Únie. Pripustil, že nespokojnosť viacerých členských štátov môže ohroziť jej stabilitu, zároveň však zdôraznil, že členstvo Slovenska v EÚ má aj naďalej svoj význam.
