V poslednom čase sa Slovensko nachádza v politickej neistote, ktorá znepokojuje nielen politickú scénu, ale aj celú spoločnosť. Predsedníctvo koaličnej vlády, spolu s návrhom predčasných volieb, vyvoláva otázky o ďalšom smerovaní krajiny. Na tieto otázky odpovedal v rozhovore v relácii Téma s Petrom Bielikom pre TV Spark generál Tibor Gašpar, podpredseda Národnej rady.
Koaličná kríza bez rozumného záveru
Na začiatku rozhovoru sa Gašpar vyjadril k aktuálnej koaličnej kríze. „Myslím si, že koaličná kríza ešte nemá rozumný záver,“ povedal. Podľa jeho slov je to predovšetkým v dôsledku tlaku, ktorý na ľudí vyvíjajú každodenné problémy. „Samozrejme, ľudí trápi, či potraviny nebudú drahšie, či si budú môcť dovoliť navštíviť lekára bez ďalších poplatkov,“ dodal. Tieto problémy sú vnímané ako reálnejšie než koaličná kríza, ktorá sa zdá byť ďalšia v poradí.
Mocenské vákuum a nejasná politická budúcnosť
Gašpar sa tiež pozastavil nad mocenským vákuom, ktoré sa začína prejavovať v spoločnosti. „Neustále počúvanie o tom, že sa nevieme na niečom dohodnúť, neprispieva k pokoju spoločnosti,“ uviedol. Opozícia v tejto situácii požaduje predčasné voľby, čo podľa Gašpara spôsobuje zmätenie medzi občanmi. „Ja chcem veriť, že prinesieme nejaké konkrétne riešenie v nasledujúcich hodinách, možno dňoch,“ vyjadril sa optimisticky, aj keď uznal, že predpovedať konkrétny termín je stále ťažké.
Zmeny v koalícii: Dodatok ku koaličnej zmluve
Gašpar vysvetlil, že v súčasnosti sa rieši dodatok ku koaličnej zmluve, ktorý reaguje na zmeny v počte poslancov v parlamente. „Hlas z 23 poslancov má 20, Slovenská národná strana z desiatich sedem, to sa musí odraziť aj pri tom, ako vyzerá rozdelenie vládnutia,“ povedal. Tento dodatok, podľa neho, reaguje na zmeny v politických počtoch, ktoré sa musia odraziť v rozdelení ministerstiev.
Na otázku o možnom termíne predčasných volieb, ktorý stanovil Robert Fico, Gašpar reagoval optimisticky. „Ak by k nim náhodou malo dôjsť, ja chcem byť optimista, že k tomu nedôjde,“ povedal. Uvedomuje si však, že Smer nemá dôvod ďalej naťahovať tento stav. „My naopak sme očakávali, že naši koaliční partneri si svoje problémy vyriešia sami,“ dodal. Aj keď bol Gašpar optimistom ohľadom dohodnutia sa ešte pred Vianocami, situácia sa stále nevyjasnila.
Zložité geopolitické výzvy a úvahy o zahraničnej politike
Gašpar zdôraznil dôležitosť blížiaceho sa stretnutia s generálnym tajomníkom NATO, Markom Ruttem, a tiež možný odchod Roberta Fica do Spojených štátov. „Je to dôležité v kontexte toho, čo sa dnes deje v Európskej únii a v NATO,“ uviedol Gašpar, ktorý považuje zahraničnú politiku za kľúčovú v súčasnej situácii.
Konzervatívne hodnoty a budúcnosť Smeru
Na záver rozhovoru sa Gašpar vyjadril aj k orientácii strany Smer. „Chcem zdôrazniť, že rozhodne zostávame sociálno-demokratickou stranou,“ povedal. Zároveň pripustil, že niektoré hodnoty, ktoré sú z hľadiska Slovenska konzervatívne, sa môžu uplatniť aj v rámci tejto politickej orientácie.
Slovensko na križovatke politickej stability
Slovensko sa nachádza na križovatke, kde politická stabilita je nejasná a ekonomické výzvy čoraz väčšie. Kým Robert Fico dal ultimátum, ktoré už uplynulo, odpovede na otázky o ďalšom vývoji vlády stále nie sú známe. Politické vakuum začína traumatizovať nielen politickú scénu, ale aj celú spoločnosť. Ako a kto bude v krajine vládnuť v tejto neistote?
Predčasné voľby v čase geopolitických výziev
Tibor Gašpar, odborník na bezpečnosť a obranu, upozorňuje na dramatické zahranično-politické napätie. „Môžeme si dovoliť predčasné voľby, keď Donald Trump mení svetový poriadok a rozhoduje sa o osude Ukrajiny či Blízkeho východu?“ opýtal sa s údivom. „A čo bezpečnosť Slovenska v tejto situácii?“
Súčasné obavy zo zahraničného tlaku sú umocnené nielen politikou USA, ale aj možnými ekonomickými dopadmi na Slovensko. „Ako budeme reagovať na colnú politiku USA, keď veľký podiel nášho exportu závisí od automobilového priemyslu? Mohli by sme prísť o tisíce pracovných miest,“ varuje Gašpar.
Ekonomické dopady zvýšenia ciel na slovenský priemysel
Diskusia sa však presunula aj na otázku, ako reagovať na bezpečnostné výzvy v rámci Európskej únie. Trumpovo zvýšenie ciel, hrozby a odvetné opatrenia zo strany USA by mohli zasiahnuť aj slovenský priemysel. Pre slovenskú ekonomiku môže byť najväčšou výzvou schopnosť udržať zamestnanosť a stabilitu, ak by došlo k zmene obchodných podmienok.
No aj v tejto ťažkej situácii si niektorí zachovávajú optimizmus. Gašpar verí, že dopady americkej politiky nebudú katastrofálne a že európska únia má dosť nástrojov na to, aby obránila ekonomické záujmy svojich členských štátov.
Zbrojenie v Európe: Môže byť riešením?
V oblasti obrany sa v posledných mesiacoch diskutuje o zvýšení výdavkov na zbrojenie, aby sa Európa stala silnejšou a nezávislou od vonkajších hrozieb. Avšak Gašpar varuje pred prílišným spoliehaním sa na zbrojenie: „Zbrojenie samo o sebe nie je odpoveď. Mier sa dá dosiahnuť aj inými cestami, a nie nutne len vojenským riešením,“ povedal.
Otázkou je, či je Slovensko, a Európa ako celok, pripravená investovať enormné sumy do zbrojenia. Mnohí si kladú otázku, či zvýšenie výdavkov na obranu na 3,5 až 5 % HDP je pre krajinu finančne únosné. „Na to nemáme ekonomické kapacity. Nemôžeme len tak z 2 % HDP skočiť na 5 %,“ dodal Gašpar.
Európska únia a bezpečnostná diplomacia: Aktívna úloha v ťažkých časoch
Európska únia, ktorá sa teraz nachádza v ťažkom období, by mala v otázkach bezpečnosti zohrávať aktívnejšiu rolu. Gašpar navrhuje, aby únia využila všetky diplomatické a politické nástroje na rokovania s Ruskou federáciou a vyjasnila si spoločné vízie na najbližších desiatky rokov.
Slovensko v rozhodujúcom momente
Politická situácia, bezpečnostné výzvy, ekonomické tlaky – Slovensko sa nachádza v období, ktoré bude rozhodovať o jeho ďalšom smerovaní. V tomto období, keď neexistujú jednoduché odpovede a každé rozhodnutie má ďalekosiahle dôsledky, sa otázky o zbrojení, obrane a politike stávajú ešte viac kľúčovými pre budúcnosť krajiny.
