Koho by si voliči vedeli predstaviť na čele vlády? O tom rozhodujú v parlamentných voľbách, ktoré sa za normálnych okolností konajú každé štyri roky. Výsledky prieskumu priniesli prekvapenie naprieč celým politickým spektrom.
Viacero agentúr zverejňuje pravidelne prieskumy verejnej mienky, v ktorej si voliči vyberajú stranu, ktorej by v prípade konania parlamentných volieb odovzdali svoj hlas.
Ich nálady a preferencie sa v poslednom prieskume, ktorý pre portál 360tka.sk realizovala agentúra Focus na vzorke 1 050 respondentov, zameral výhradne na mená politikov. Voliči si mali vybrať jedno meno, ktoré si vedia predstaviť na poste budúceho premiéra republiky.
Koho by videli opäť za premiéra?
Z výsledkov sa pritom nemôže tešiť ani koalícia, ani opozícia. Výraznú pozornosť ale púta údaj na opačnom konci rebríčka. Až tretina opýtaných totiž nevedela alebo nechcela na otázku odpovedať.
Voliči odpovedali v dátume od 1. do 9. decembra 2025 na otázku: „Koho by ste vy sami chceli za premiéra?“. Respondenti nemali žiadne možnosti, museli meno určiť podľa svojich očakávaní.
Najviac respondentov sa vyjadrilo, že na poste predsedu vlády by mal po najbližších voľbách zotrvať súčasný premiér Robert Fico (Smer-SSD), ktorého uviedlo 15 percent opýtaných.
Na druhom mieste sa ocitol líder najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko, Michal Šimečka, ktorého by si vybralo 9 percent respondentov. Tretiu priečku obsadil Igor Matovič z hnutia Slovensko, ktorého by za premiéra chcelo 7 percent opýtaných.
Voliči koalície sú jasní
To boli zároveň najvyššie výsledky, ostatní politici sa ocitli pod hranicou piatich percent. Ľudovít Ódor, Milan Majerský či Peter Pellegrini získali zhodne po tri percentá, ostatných politikov (Andrej Danko, Branislav Gröhling, Ivan Korčok, Milan Uhrík) by za premiéra videli zhodne po dve percentá respondentov.
V tomto kontexte však už nadobúdajú väčší význam iné odpovede. 12 percent opýtaných by si zvolilo iného politika za predsedu vlády, konkrétne meno ale neuviedli. Výraznejší je podiel tých, ktorí si premiéra nevedeli vybrať vôbec, a to až 37 percent opýtaných, čo pre politické elity rozhodne nie je priaznivý signál, dodávajú Topky.
Pri pohľade na voličov jednotlivých strán sa preferenčné hlasy kryštalizujú. Podporovatelia vládneho trojlístka Smer-SSD, Hlas-SD a SNS by si v 52 percentách želali, aby sa premiérom stal Robert Fico.
U samotných voličov Smeru je táto podpora ešte výraznejšia a dosahuje až 75 percent. Voliči Hlasu sú názorovo rozdelení – Roberta Fica by podporilo 20 percent, Petra Pellegriniho 16 percent a Matúša Šutaja Eštoka 15 percent. V prípade SNS je Fico prvou voľbou pre 45 percent opýtaných.
Známy trend
Aj medzi opozičnými voličmi sa ukazuje pomerne známy trend. Priaznivci Progresívneho Slovenska, KDH, SaS a Hnutia Slovensko by najčastejšie videli na čele vlády Michala Šimečku, ktorému vyjadrilo podporilo 27 percent z nich. Nasleduje Igor Matovič s 15 percentami a dvojica Ľudovít Ódor a Milan Majerský získala zhodne 7 percent.
U samotných voličov PS má predseda strany výrazný náskok, keďže mu podporu vyjadrilo až 54 percent opýtaných, zatiaľ čo druhý Ľudovít Ódor získal 11 percent.
Odpoveďami prekvapili voliči KDH. Tí by síce v 39 percentách podporili svojho predsedu Milana Majerského, no na druhom mieste sa objavil Robert Fico s 3 percentami, čo je v rámci opozičných voličov skôr výnimočný jav. Samotný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar pre TASR pred pár dňami zdôraznil, že „sa strana nebráni ani spolupráci s KDH“.
Prekvapenie mimoparlamentných strán
Až 30 percent voličov hnutia Republika má za jasného favorita na poste premiéra Milana Uhríka. Nasleduje Robert Fico so 16 percentami a Milan Mazurek so 14 percentami.
Prekvapili aj voliči mimoparlamentnej Maďarskej aliancie. Tí by síce v 16 percentách podporili lídra PS Michala Šimečku, no takmer polovica z opýtaných – konkrétne 47 percent – si nevedela vybrať žiadne meno.
Prekvapením je aj výsledok medzi voličmi Demokratov. Tí by za premiéra častejšie uprednostnili Ivana Korčoka, ktorého uviedlo 20 percent opýtaných. Predseda strany Jaroslav Naď skončil až na druhom mieste s podporou 13 percent.
