Pri výpočte nemocenského počas práceneschopnosti zohráva hlavnú úlohu výška zárobku, z ktorého boli odvádzané sociálne odvody. U zamestnancov ide konkrétne o hrubú mzdu, zatiaľ čo pri živnostníkoch, ako aj dobrovoľne poistených osobách, sa vychádza z ich stanoveného vymeriavacieho základu. Tento základ slúži na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa následne vypočítava samotná výška nemocenskej dávky.
Nemocenské však nie je rovnaké počas celej doby práceneschopnosti. V prvých troch dňoch maródky je suma dávky nižšia, a to z dôvodu, že ide o obdobie, ktoré je z pohľadu zákona považované za menej nákladné. Od štvrtého dňa sa však výška nemocenskej zvyšuje a predstavuje približne polovicu predchádzajúceho príjmu, z ktorého boli platené odvody. Píše Finsider.
Dôležité je tiež vedieť, že výška nemocenskej dávky má svoje horné hranice. To znamená, že bez ohľadu na to, aký vysoký mal zamestnanec plat, nemocenská dávka mu nemôže byť priznaná nad zákonom stanovený strop.
Tieto maximálne sumy sa každoročne upravujú a od januára budúceho roka budú vyzerať nasledovne:
Za prvé tri dni práceneschopnosti bude maximálna denná dávka predstavovať sumu 25,05 eura. Od štvrtého dňa sa horná hranica zvýši na 55,11 eura denne. Ak teda bude zamestnanec práceneschopný celý mesiac, v ktorom je 30 kalendárnych dní, môže v ideálnom prípade dostať maximálne 1 563,20 eura. Ak sa práceneschopnosť natiahne do mesiaca s 31 dňami, najvyššia možná suma nemocenského dosiahne úroveň 1 618,30 eura.
Pri výpočte dávky je však dôležité nielen dodržanie pravidiel o výške zárobku, ale aj spôsob, akým k práceneschopnosti došlo. Ak sa totiž preukáže, že osoba sa stala dočasne práceneschopnou v dôsledku požívania alkoholu, drog či iných omamných látok, výška nemocenskej dávky môže byť radikálne znížená – v extrémnych prípadoch dokonca len na polovicu toho, čo by jej inak patrilo.
Pre všetkých, ktorí uvažujú o dobrovoľnom nemocenskom poistení, či už ide o SZČO alebo ľudí bez zamestnania, platí, že výška ich nemocenskej bude závisieť od toho, aký vymeriavací základ si zvolia.
Čím vyšší bude, tým vyššiu nemocenskú dávku im môže Sociálna poisťovňa priznať – samozrejme, s ohľadom na spomínané maximálne limity.
Zároveň platí, že na priznanie nemocenskej dávky musí byť osoba riadne poistená a musí splniť aj ďalšie podmienky, ako je napríklad minimálna doba poistenia. V prípade, že ide o čerstvého zamestnanca alebo osobu s nepravidelnými príjmami, výpočet dávky môže byť individuálnejší a vyžaduje podrobnejšie posúdenie.
Celkovo tak platí, že nemocenské je v Slovenskej republike systémovo nastavené tak, aby zohľadňovalo výšku predchádzajúcich príjmov, no zároveň chránilo štátny rozpočet tým, že stanovuje jasné maximálne hranice. Pri dlhodobejšej práceneschopnosti preto môže byť rozdiel v dávke medzi zamestnancom s nízkym a vysokým platom značný, no nikto neprekročí zákonný strop.
