Ceny základných energií v Európe sa v roku 2025 líšia dramaticky – zatiaľ čo obyvatelia Istanbulu zaplatia mesačne len 68 eur, v nemeckom Mníchove sú to až 370 eur. Rozdiely však nie sú len v absolútnych číslach – podstatné je aj to, aký podiel z výplaty domácnosti za energie minú. Najnovšie údaje odhaľujú, kde sú energie najdrahšie, kde najlacnejšie a ako sa za posledné roky vyvíjali.
Podľa správy Deutsche Bank “Mapping the World’s Prices 2025“, ktorá porovnáva náklady v 67 mestách po celom svete, je Nemecko v otázke cien energií najdrahšou krajinou v Európe. Mníchov vedie rebríček s mesačnými nákladmi 370 eur na základné energie pre byt s rozlohou 85 m² (elektrina, kúrenie, voda, odpad), tesne nasledovaný Edinburgom (346 eur), Frankfurtom (339 eur) a Berlínom (333 eur). Informuje portál Euronews.
Na opačnom konci rebríčka sú mestá ako Istanbul (68 eur), Helsinky (115 eur), Budapešť a Lisabon (obidve 135 eur). Nižšie účty nájdeme aj v Barcelone (170 eur), Madride (180 eur) či Aténach (197 eur). Tieto rozdiely odzrkadľujú nielen ceny energií, ale aj miestne klimatické podmienky, infraštruktúru a úroveň regulácie.
Z top 20 najdrahších miest sveta v oblasti energií sa až 18 nachádza v Európe. Z mimoeurópskych miest sa do zoznamu dostali len Tel Aviv (245 eur) a Hongkong (211 eur).
Ceny rastú, niekde prudko
Za posledných päť rokov (2020 – 2025) zaznamenali mnohé mestá výrazný nárast cien energií. V Stockholme vzrástli náklady až o 176 %, v Osle o 133 %, vo Varšave o 112 %, v Bruseli o 97 % a v Birminghame o 96 %. V nemeckých mestách, ktoré už teraz patria medzi najdrahšie, sa účty zvýšili v priemere o 50 %.
Len dve európske metropoly zažili zníženie cien: Kodaň (-7 %) a Budapešť (-6 %), a to pri výpočtoch v eurách – v krajinách mimo eurozóny zohrávali úlohu aj výkyvy výmenných kurzov.
Koľko z výplaty ide na energie? V niektorých mestách až štvrtina
Rozdiely nie sú len v celkových sumách, ale aj v tom, koľko percent zo svojej čistej výplaty minú domácnosti na energie. V Ženeve je to len 3,2 %, v Zürichu 3,3 %, kým v Aténach až 18,8 % a vo Varšave 17,6 %.
Najväčší podiel na svete zaznamenala Manila – 25,9 %, teda viac než štvrtinu priemerného príjmu. Naopak, najnižší podiel má Montreal s len 2,6 %.
Rozdiely v záťaži energií sú často spôsobené výškou platov. V roku 2025 patria medzi mestá s najvyšším čistým príjmom švajčiarske metropoly – v Ženeve je priemerný mesačný plat 7 307 eur, v Zürichu 7 127 eur. V EÚ vedú mestá ako Luxemburg, Amsterdam, Kodaň či Frankfurt, kde sa čisté platy pohybujú nad hranicou 4 000 eur.
Na opačnej strane rebríčka sú mestá ako Istanbul (855 eur) či Atény, ktoré s 1 044 eurami predstavujú najnižší priemer v rámci EÚ.
Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa domácnostiam podarilo udržať ceny elektriny pod kontrolou.
Za stabilizáciou cien stojí kľúčová dohoda medzi vládou a spoločnosťou Slovenské elektrárne z roku 2022. Na základe tejto dohody zostáva cena silovej elektriny pre domácnosti na úrovni 61 eur za megawatthodinu (MWh).
Výsledkom je výrazná úspora – majitelia menších rodinných domov ušetria približne 140 eur ročne, zatiaľ čo väčšie domy a byty bez elektrického kúrenia ušetria aj viac než 200 eur ročne.
Táto cenová stabilita kontrastuje so situáciou v mnohých iných európskych krajinách, kde účty za energie stúpajú o desiatky percent ročne.
Prečo sú rozdiely také veľké?
Ceny energií naprieč Európou ovplyvňuje kombinácia faktorov: zdroje energie (napr. podiel jadra, uhlia, plynu), regulačné opatrenia, štátne dotácie, cenové stropy, ale aj geopolitika. Ruská invázia na Ukrajinu zásadne ovplyvnila ceny plynu a elektriny, čo sa odzrkadlilo najmä v rokoch 2022–2023.
Európske mestá tak stoja pred výzvou – nielen v oblasti energetickej efektivity a zelenej transformácie, ale aj v zabezpečení cenovej dostupnosti pre bežné domácnosti.
