Nové vedecké poznatky prinášajú prekvapivý záver – ak človek vypije denne tri až štyri šálky kávy, môže sa to výrazne podpísať pod dlhší život. Káva bola už dlhodobo spájaná s nižším rizikom cukrovky, demencií alebo kardiovaskulárnych chorôb, avšak aktuálne zistenia ukazujú, že jej pozitívny účinok môže byť ešte širší. Podľa štúdie publikovanej v časopise British Medical Group môže pravidelné pitie kávy biologicky „omladiť“ ľudí so závažnými psychickými diagnózami približne o päť rokov.
Pacienti so schizofréniou či bipolárnou poruchou majú často oveľa kratší život než zdravá populácia, niekedy až o 15 rokov. Súvisí to s vyšším výskytom srdcovo-cievnych ochorení, zvýšeným rizikom rakoviny a predčasným starnutím organizmu. Predčasné starnutie sa pritom odráža aj na telomérach – ochranných štruktúrach na koncoch chromozómov, ktoré majú významnú úlohu pri ochrane DNA.
Výskumný tím zaznamenal, že u pacientov, ktorí pravidelne pili tri až štyri šálky kávy denne, boli teloméry dlhšie. To znamená, že ich biologický vek bol nižší, čo v prepočte predstavuje zhruba päť rokov života navyše.
Hranica medzi užitočným a škodlivým množstvom sa však zdá byť veľmi tenká. Ľudia, ktorí denne prijímali päť a viac šálok, mali merateľne kratšie teloméry – teda biologicky starší organizmus. Podobné odporúčanie udávajú aj zdravotnícke inštitúcie, ako britská NHS alebo americká FDA, podľa ktorých je päť šálok denne hornou hranicou.
Ako štúdia prebiehala?
Do výskumu bolo zapojených 436 pacientov s diagnózou schizofrénie, bipolárnej poruchy alebo ťažkej depresie spojenou s psychotickými príznakmi. Okrem analýzy krvi výskumníci porovnávali aj to, koľko kávy účastníci denne pili.
Zistené fakty:
- ľudia s najvyššou spotrebou kávy boli zväčša starší a mali dlhodobejšie fajčiarske návyky,
- káva bola výrazne rozšírená najmä medzi pacientmi so schizofréniou,
- merania dĺžky telomér ukázali výrazné rozdiely medzi jednotlivými skupinami.
Výsledky vytvorili typickú „J-krivku“ – najhoršie teloméry mali abstinenti a pacienti s extrémne vysokou spotrebou, najlepšie dopadli tí so strednou konzumáciou (tri až štyri šálky denne).
Prečo káva pôsobí takto priaznivo?
Biochemický mechanizmus nie je zatiaľ úplne jasný. Káva totiž obsahuje množstvo biologicky aktívnych látok s antioxidačnými účinkami, medzi ktoré patria kyselina chlorogénová, trigonelín či melanoidíny. Môžu prispievať k znižovaniu zápalových procesov, zmierňovaniu oxidačného stresu a tým aj k spomaleniu skracovania telomér.
Keďže práve oxidačný stres a chronický zápal zohrávajú zásadnú úlohu pri predčasnom starnutí ľudí s duševnými poruchami, tieto účinky kávy môžu byť významné.
Nie všetky vedecké autority sú z výsledkov nadšené. Napríklad doktorka Elizabeth Akam z Loughborough University pripomína, že výskum posudzuje kávu ako jednu „látku“, hoci je v skutočnosti chemicky veľmi pestrá. Taktiež upozorňuje, že účastníci výskumu sami udávali, koľko kávy vypili, čo môže skresľovať dáta. Podľa nej bude potrebné pokračovať vo výskume a sledovať aj hladiny antioxidantov v krvi, aby boli závery presnejšie.
Stúpa počet pacientov v mladom veku
Téma je o to naliehavejšia, že psychické problémy dramaticky pribúdajú najmä v populácii mladých ľudí. Najnovšie štatistiky hovoria o tom, že príznaky depresie či úzkosti má približne 34 percent osôb v mladom veku. Výskum tak otvára nové možnosti, ako zlepšiť zdravotný stav tejto skupiny, no zároveň potrebuje ďalšie potvrdenie.
