Slováci sú pevne ukotvení v Európskej únii a NATO, zároveň podporujú zvýšenie výdavkov na obranu a zlepšenie pripravenosti štátu na krízy. No keď príde na osobnú obranu krajiny, ich ochota bojovať klesá. A to viac než v ktorejkoľvek inej krajine.
Pevné ukotvenie v EÚ a NATO
Podpora členstva Slovenska v Európskej únii (75 %) a Severoatlantickej aliancii (72 %) je stabilná. Slováci zároveň vyjadrujú vôľu posilniť obranyschopnosť štátu, a to ako vo vojenskej, tak aj civilnej oblasti. Viac ako 60 % Slovákov súhlasí so zvýšením výdavkov na obranu. Vyplýva to z rozsiahleho prieskumu GLOBSEC Trends, ktorý zachytáva nálady obyvateľov v deviatich krajinách strednej a východnej Európy.
Zatiaľ čo väčšina krajín regiónu je pripravená brániť svoju vlasť v prípade napadnutia, Slovensko je výnimkou. Len 49 % Slovákov by bolo ochotných zobrať zbrane do rúk, čo je najmenej zo všetkých sledovaných krajín. Pre porovnanie, v Česku by išlo brániť svoju krajinu až 81 % ľudí. Tento rozdiel poukazuje na odlišnú spoločenskú klímu a mieru dôvery vo vlastný štát.
„Prieskum tento rok jasne ukázal, že zvyšovanie dôrazu na obranu a bezpečnosť v Európe má medzi ľuďmi podporu. Zmerali sme aj vysokú mieru ochoty brániť krajinu v prípade napadnutia cudzím štátom. Tu je však Slovensko výnimkou – ochotu brániť štát vyjadrilo len 49 percent respondentov, najmenej v regióne, zatiaľ čo v Česku to bolo 81 percent respondentov,“ uviedla Katarína Klingová, senior analytička Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu.
Slováci chcú vedieť, ako reagovať v kríze
Až 88 % Slovákov by privítalo viac informácií o tom, ako postupovať v mimoriadnych situáciách. Obyvatelia si uvedomujú, že pripravenosť nie je len o armáde, ale aj o schopnosti reagovať na kybernetické útoky či prírodné katastrofy. Až 87 % respondentov sa zhoduje, že Slovensko by malo v oblasti kybernetickej bezpečnosti robiť viac.
Približne polovica Slovákov stále považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu. V postoji k Ukrajine však Slovensko výrazne zaostáva za regiónom. Až 63 % respondentov verí, že pomoc Ukrajine len predlžuje konflikt, a viac ako polovica by bola ochotná prijať kompromis v podobe územných ústupkov výmenou za mier. V Poľsku si to myslí len 25 % opýtaných.
„Postoje k Ukrajine v regióne do veľkej miery kopírujú politický diskurz v krajinách. Tam, kde je otázka podpory Ukrajiny v zásade jednoznačná naprieč politickým spektrom, sú aj postoje obyvateľov jednoznačnejšie, aj keď nie nekritické. Napríklad, v nadväznosti na protesty farmárov v Poľsku dnes 77 percent respondentov súhlasí s tvrdením, že lacné ukrajinské produkty poškodzujú farmárov v Európe,“ uviedla riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť Dominika Hajdu.
Demokracia áno, ale v tieni konšpirácií
Hoci 79 % Slovákov verí, že demokracia je pre krajinu dobrá, zároveň u nich rezonuje nedôvera k systému. Až 43 % opýtaných súhlasí s tvrdením, že svet ovládajú skryté elity, a 46 % verí v existenciu tajných spolkov, ktoré riadia globálne dianie. To radí Slovensko medzi krajiny s vysokou zraniteľnosťou voči konšpiračným teóriám.
Nostalgia po totalite? Prekvapivé percentá
Jedna pätina Slovákov si myslí, že vláda silnej ruky bez volieb by bola vhodným modelom riadenia krajiny. Tento postoj je podľa odborníkov dôsledkom dlhodobého pôsobenia konšpiračných naratívov, ekonomickej neistoty a idealizovania minulého režimu, v ktorom údajne štát „dbal o občana“.
