Po uvedení dlho očakávanej filmovej snímky o Karolovi Duchoňovi sa medzi verejnosťou a osobnosťami objavili zmiešané reakcie. Bývalý predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina bol zobrazením legendárneho speváka vo filme výrazne sklamaný.
Podľa jeho názoru tvorcovia pri spracovaní príbehu kládli príliš veľký dôraz na Duchoňove slabosti a problémy, pričom úplne potlačili jeho charizmu, láskavosť, priateľskosť a talent, ktoré v skutočnosti robili z umelca výnimočnú osobnosť. Informuje Pluska.sk.
Film, ktorý prenáša divákov do 80. rokov a mapuje spevákov vzostup aj osobné pády, síce pôsobí vizuálne pútavo a hudobne silne, no zároveň vyvolal kontroverziu.
Kritici poukazujú na to, že dej sa sústreďuje najmä na negatívne momenty, ako sú alkoholové problémy či konflikty so spoločnosťou, a prehliada pozitívne aspekty jeho života.
Tento prístup podľa spisovateľa Pavla Baričáka pôsobí temne a depresívne a znižuje hodnotu jednej z národných hudobných ikon.
„Nechápem tvorcov filmu, prečo sa z drvivej časti zamerali na negatívne stránky Karola Duchoňa. Kto by o tom človeku nič nevedel, zafixoval by si ho ako alkoholika, zlého manžela, chaotika, diletanta, neverníka, ťuťka, klamára, ktorý si požičiaval peniaze a nevracal ich, čím sa dostával do konfliktov s vagabundmi bratislavského podsvetia a ktorý sa zapredal režimu,“ napísal spisovateľ Pavel Baričák, známy ako Hirax.
Boris Kollár spomínal osobné zážitky a stretnutia s Duchoňom, pričom zdôraznil, že bol výnimočne láskavým a charizmatickým človekom, ktorého hlas a talent by dnes patrili medzi najväčšie konkurencie v hudobnom svete. Politika a verejná diskusia o filme podľa neho zobrazuje deformovanú realitu – negatívne stránky sú preexponované, kým pozitívne vlastnosti zostali takmer neviditeľné.
Vyjadril sa aj Boris Kollár.
„S týmto komentárom absolútne súhlasím a ja osobne som mal to šťastie Karola poznať vďaka môjmu naj kamarátovi z detských čias Jurkovi Velcovskému mladšiemu. V ich kapele Karol spieval a preto som aj s Jurajom mal príležitosť vidieť veľa koncertov Karola, kde hrali jeho rodičia. Musím povedať, že tak láskavého a charizmatického človeka, ako bol Karol, sa v živote stretáva len výnimočne. Je škoda, že tak rýchlo odišiel. Mal hlasové kvality podobné Toma Jonesa a určite by to ďaleko dotiahol – na istotu by bol veľmi, ale veľmi veľkou konkurenciou Karla Gotta. A áno, problém s alkoholom tam bol a to ho dostalo do problémov a skorého odchodu z tohto sveta. Karola ste buď milovali, alebo nemali radi… ja patrím k tým, čo si ho budú vážiť do konca života, a preto mi ľudsky je veľmi ľúto, že nebola dostatočne vykreslená aj tá dobrá stránka Karola,“ hovorí politik.
A ako si spomína na Duchoňa?
„Duchoňa som mal rád a prežil som s ním jeden neskutočný letný žúr. Pobehali sme všetko – celú BA, Zochovu, Piešťany. Ja som mal 18 a pre mňa to bol veľký svet vtedy a s ním boli všade dvere otvorené, všade ho vítali, zdravili sa, podpisy chceli. Bohužiaľ, o malú dobu ho hospitalizovali a ten smutný koniec už poznáme. Seire ma, keď jeden zatrpknutý režisér ho takto vykreslí. Koľko radosti rozdal ľuďom, aký to bol talent, čo dokázal napriek mladému veku… my si nič nevážime.“
Kollár zároveň upozornil, že spoločnosť má často tendenciu prehliadať alebo bagatelizovať hodnoty a úspechy ľudí, ktorí vynikajú nad priemer, čím sa „špiní“ ich odkaz a zabúda sa na skutočnú veľkosť ich osobnosti.
