Kolobeh vody na Zemi je narušený a vedci upozorňujú, že svet čelí zvyšujúcemu sa riziku extrémnych súch. Už do roku 2030 by niektoré oblasti mohli čeliť tzv. „nultým dňom“ – chvíľam, keď z kohútika netečie žiadna voda.
Podľa novej štúdie je pravdepodobnosť, že mnohé časti sveta zažijú obdobia kritického nedostatku vody, vyššia, než sa pôvodne predpokladalo. Hrozba sa týka Severnej Ameriky, Stredomoria, južnej Afriky, častí Ázie a Austrálie, pričom mestské aglomerácie sú obzvlášť ohrozené kvôli prudko rastúcej populácii a zvýšenému dopytu po vodných zdrojoch. Informuje o tom portál iMeteo.
Nulté dni a nulové suchá: čo to znamená?
Vedci zaviedli pojem „nultý deň“ alebo „nulové sucho“ pre situácie, keď dôjde k úplnému vyčerpaniu zásob pitnej vody v mestách alebo regiónoch. Christian Franzke, klimatológ z Pusanskej národnej univerzity v Južnej Kórei a autor štúdie publikovanej v Nature Communications, vysvetľuje: „Ide o bezprecedentné udalosti nedostatku vody, ktoré sa doteraz nestali. Otvoríte vodovodný kohútik a netečie žiadna voda.“
Tento stav vzniká kombináciou faktorov: dlhotrvajúceho nedostatku dažďa, nízkych hladín riek a nádrží a prudko rastúceho dopytu po vode pre domácnosti, farmy a priemysel.
Ktoré oblasti sú najviac ohrozené?
Štúdia ukázala, že takmer tri štvrtiny sveta sú náchylné na suchá. Viac ako tretina z týchto oblastí môže zažiť extrémny nedostatok vody už v 20. a 30. rokoch 21. storočia, ak budú pokračovať súčasné emisie fosílnych palív. Franzke dodáva: „Zistenie, že k suchám s nulovým počtom dní by mohlo dôjsť tak skoro pri súčasnej úrovni globálneho otepľovania, nás prekvapilo.“
Historické príklady už ukazujú nebezpečenstvo: Kapské Mesto v Južnej Afrike zažilo počas rokov 2017–2018 vážnu krízu a Chennai v Indii v roku 2019 tesne uniklo vyčerpaniu zásob vody, pričom voda bola dovážaná nákladnými autami a obyvatelia stáli celé hodiny v rade.
Mestá pod zvýšeným tlakom
Mestá sú obzvlášť zraniteľné, pretože rast populácie zvyšuje tlak na už aj tak obmedzené zdroje. Štúdia upozorňuje, že komunity s nižším hospodárskym obratom budú pravdepodobne postihnuté najviac.
Niektoré oblasti Stredomoria, južnej Afriky, Ázie a Austrálie čelia predĺženým obdobiam sucha s nulovým počtom dní a krátkymi prestávkami, čo sťažuje ich schopnosť obnoviť zásoby. Franzke varuje: „To môže mať ničivé účinky na poľnohospodárstvo a ekosystémy a v niektorých obzvlášť postihnutých oblastiach spochybňuje, či tam ľudia ešte budú môcť dlhodobo žiť.“
Dopady a výzvy pre budúcnosť
Ak nebude situácia riešená, dlhodobý nedostatok vody môže viesť k masovej migrácii, sociálnym napätiam a ekonomickým stratám. Štúdia upozorňuje, že globálne zmeny klímy a neudržateľné hospodárenie s vodou si vyžadujú okamžitú pozornosť a zmenu prístupu k zásobám vody.
