Poslednou väčšou sumou, ktorú herec získal, bol výťažok z predaja domu v roku 2014. Za nehnuteľnosť mal dostať podľa eXtra.cz 6 až 8 miliónov českých korún (v prepočte 250- až 330-tisíc eur). No ani tieto peniaze mu nezostali.
Časť dal svojmu nevlastnému synovi Petrovi, zvyšok údajne zveril blízkemu priateľovi. Ten si však s prostriedkami naložil po svojom – údajne si kúpil luxusné autá, zrejme až dve Porsche. „A keď potom po čase Jirka tie prachy chcel späť, dostal namiesto nich auto. Veľmi ho to prekvapilo,“ uviedla pre portál jedna z jeho najbližších kamarátok.
Nechcel nič vlastniť
Dátum pohrebu českého Belmonda je stanovený na piatok 8. augusta. Otázkou zostáva už iba dedičstvo. Keďže Krampol zomrel bez najbližších príbuzných, môže sa strhnúť lavína dohadov aj pre možnosť, že herec nenechal za sebou závet, píše Blesk.
Peniaze nikdy zvlášť neriešil a čo zarobil, dokázal minúť. V posledných rokoch sa vehementne bránil čokoľvek vlastniť. „Sú to len starosti, nechcem,“ povedal dávnejšie. Mal dušu hráča, veľmi rád skúšal ruletu alebo iný hazard.
Vo vlastníctve mu nezostalo príliš veľa vecí, iba pár obrázkov, fotiek, ktoré mali hodnotu spomienok, kožená bunda aj prsteň a náramok, ktoré nedával dole z ruky.
Jediné, čo stojí za reč, sú tantiémy. Ide o podiely na zisku z použitia umeleckých diel, ktorých Krampol natočil požehnane. Napríklad v televízii práve vysielajú seriál Malý pitaval z veľkého mesta. Kto však môže mať na tantiémy nárok?
Dvoch prvých synov nechal Jiří nezrušiteľne osvojiť ďalšími manželmi svojich ex manželiek. Tomáš ani Jirka tak nárok nemajú. Ďalší dvaja synovia, ktorých herec postupne vyženil, Martin a Peter, dostali jeho priezvisko Krampol, ale to bolo všetko. Zo zoznamu dedičov tak vypadli aj oni.
Kto zostane bez nároku na dedičstvo?
Všetko napokon bude v rukách notára. Existuje aj možnosť, že dedičstvo po Krampolovi nakoniec prepadne štátu. Rozvedené manželky majú podľa zákona v prípade smrti bývalého partnera smolu.
„Bývalé manželky poručiteľa nefigurujú v okruhu dedičov, pokiaľ nie sú uvedené v závete,“ hovorí Mgr. Radim Neubauer, prezident Notárskej komory ČR.
Nič na tom nemení ani fakt, že iných blízkych príbuzných zosnulý nemal. „V prípade, že zomrelý nemá dediča v žiadnej zo šiestich dedičských tried a neobstaral závet, odúmrť prepadá štátu,“ vysvetľuje. V šiestej dedičskej triede už môžu dokonca dediť aj prasynovci a pranetere, tety a strýkovia alebo bratranci a sesternice zosnulého.
Bez nároku na dedičstvo zostanú aj deti zomrelého, v prípade, že si ich osvojil niekto iný. „Ak si potomka po rozvode jeho rodičov osvojí nový manžel/manželka, teraz už bývalého partnera, tento potomok nemá nárok na svoj dedičský podiel po zosnulom biologickom rodičovi,“ dodáva šéf notárov.
O smrti človeka sa úradne najprv dozvie matrika. Až potom je na rade notár. Toho si nikto nemôže sám vybrať, prideľuje ho súd podľa rozpisu. „Po oznámení úmrtia matrikou pridelí súd notárovi prerokovanie pozostalostného konania,“ potvrdzuje Neubauer.
