Napätie na Blízkom východe sa opäť stupňuje a do sporov by sa mohla zapojiť aj ďalšia krajina. Pakistan po prvýkrát otvorene naznačil, že by sa v prípade ďalších útokov na Saudskú Arábiu mohol postaviť proti Iránu. Urobil by tak na základe obrannej dohody s Rijádom.
Saudská Arábia a Pakistan uzavreli v septembri minulého roka bezpečnostnú zmluvu, ktorej princíp sa podobá článku 5 Severoatlantickej aliancie. Ako uvádzajú Financial Times, v praxi to znamená, že útok na jednu z krajín sa považuje za útok na obe.
Pakistanský minister zahraničných vecí Išak Dar potvrdil, že Teherán bol na existenciu tejto dohody upozornený. Podľa jeho slov dal Islamabad iránskej strane jasne najavo, že v prípade pokračujúcich útokov na Saudskú Arábiu môže aktivovať ustanovenia zmluvy. Išlo o prvý prípad, keď pakistanský predstaviteľ verejne priznal, že dohoda sa môže uplatniť aj v prípade ozbrojeného konfliktu s Iránom.
Dar zároveň vysvetlil, že práve hrozba zapojenia Pakistanu zatiaľ pravdepodobne odrádzala Irán od ešte intenzívnejších útokov proti saudskému územiu.
Drony zasiahli strategické ciele
Napätie sa vystupňovalo po sérii incidentov v Saudskej Arábii. Iránsky bezpilotný stroj v utorok zasiahol objekt CIA v Rijáde. Už deň predtým útok ochromil jednu z najväčších ropných rafinérií sveta v Ras Tanura. Terčom sa podľa dostupných informácií stalo aj americké veľvyslanectvo v saudskej metropole.
Tieto udalosti vyvolali nové diplomatické varovania. Saudská Arábia zdôraznila, že si ponecháva plné právo reagovať na akúkoľvek agresiu zo strany Iránu.
Rijád zatiaľ reaguje opatrne
Saudská vláda sa témou zaoberala na mimoriadnom zasadnutí, ktorému predsedal korunný princ Mohammed bin Salmán. Krátko po rokovaní Rijád oznámil, že protivzdušná obrana zneškodnila niekoľko ďalších hrozieb smerujúcich na jeho územie.
Podľa saudského ministerstva obrany boli tri riadené strely zničené ešte mimo mesta Al-Kharj. Obranné systémy zároveň zachytili aj niekoľko dronov. Saudská strana pritom priamo neukázala prstom na Irán ako na pôvodcu útokov. Doterajší vývoj naznačuje, že Rijád je ochotný určitú mieru provokácií tolerovať, pokiaľ nespôsobia väčšie škody alebo si nevyžiadajú obete.
Pakistan zvažuje aj domáce riziká
Teherán pravdepodobne počíta s tým, že zapojenie Pakistanu do konfliktu by bolo pre Islamabad komplikované. V krajine totiž žije približne 40 miliónov šiitských veriacich, ktorí sympatizujú s Iránom. Napätie sa prejavilo už po smrti iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý zahynul pri americko-izraelskom leteckom útoku. V Pakistane následne vypukli protesty, pri ktorých prišlo o život najmenej 35 ľudí.
Ďalším faktorom je situácia na hraniciach s Afganistanom. Pakistanská armáda tam momentálne vedie intenzívne operácie proti afganskému Talibanu. Otvorenie druhého frontu proti Iránu by preto pre Islamabad predstavovalo veľké strategické riziko, najmä keď by musel bojovať proti bývalým regionálnym partnerom.
