Slováci si už roky spájajú švédsky nábytok s jedinou konkrétnou adresou v Bratislave. Tento monopol na trhu však pomaly stráca zmysel, pretože firma chce rásť tam, kde doteraz chýbala.
Zástupcovia reťazca už otvorene hovoria o potrebe expanzie, pričom finálne rozhodnutie o tom, kde presne sa objavia nové prevádzky, by malo padnúť už počas tohtoročnej jari. Píše o tom aj Bratislavak.
Bratislavský obchodný dom vlani vygeneroval tržby 144 miliónov eur, čo je pri medziročnom náraste o necelé percento výsledok, ktorý vedenie označuje za solídny. Zákazníci sa totiž čoraz viac správajú opatrne a namiesto veľkých nákupov volia radšej menšie, cielené výdavky.
IKEA opúšťa pohodlie hlavného mesta a mieri do regiónov
Strategická zmena kurzu prichádza v momente, keď si firma uvedomila, že stavba obrovských hál na zelenej lúke už nie je najrýchlejšou cestou k rastu. Bratislavský kolos s plochou takmer 37-tisíc štvorcových metrov ostane výnimkou, nie pravidlom.
Spoločnosť sa po novom pozerá na menšie priestory, ktoré sa dajú do života uviesť podstatne pružnejšie. Tento koncept už úspešne otestovali napríklad v poľskom meste Bielsko-Biala, kde menšia predajňa potvrdila, že zákazníci nepotrebujú blúdiť gigantickým skladom, aby si nakúpili.
Generálna riaditeľka pre Česko, Maďarsko a Slovensko Erika Intiso v rozhovore potvrdila, že tento model je presne to, čo na náš trh prinesú. „Nový formát máme napríklad v Poľsku v meste Bielsko-Biala a osvedčil sa tam. Takže určite budeme otvárať menšie predajne aj na Slovensku,“ uviedla. Tieto nové prevádzky by mali mať rozlohu medzi tisíc až tromi tisíckami štvorcových metrov. Sú síce stále priestrannejšie než bežné predajne nábytku, no v porovnaní s bratislavským obrom pôsobia ako butikové riešenie.
Digitalizácia valcuje tradičné návyky
Kým sa v regiónoch ešte len čaká na prvé kopnutie do zeme, firma už naplno ťaží z internetu. Online predaj vlani poskočil o viac než dvanásť percent a dnes tvorí až tretinu celkových príjmov spoločnosti.
Zmena nákupného správania, ktorú ľudia niekedy kritizujú – napríklad pri zavádzaní samoobslužných pokladní – je len odrazom snahy o zefektívnenie, ktorá však na mnohých pôsobí ako nútená práca za pokladníka.
Zaujímavým, no menej viditeľným aspektom slovenskej pobočky je aj jej prepojenie s miestnou výrobou. Firma neostáva len pri predaji, ale investuje aj do lesov a výrobných kapacít, napríklad v okolí Malaciek, odkiaľ prúdi tovar priamo do bratislavského skladu.
Práve táto kombinácia digitálnej dostupnosti a lokálnej produkcie má byť pilierom, na ktorom chcú budovať budúcnosť. Či sa im podarí tento plán naplniť aj mimo hlavného mesta, ukážu najbližšie mesiace, keď firma odhalí svoje skutočné plány pre slovenské kraje.
