Na pobreží Atlantiku, v meste La Rochelle na západe Francúzska, stojí priemyselný komplex, ktorý už takmer osem desaťročí spracúva vzácne kovy. Dnes je v centre strategického boja Európy o zníženie závislosti od Číny – krajiny, ktorá ovláda väčšinu ťažby aj spracovania týchto dôležitých surovín.
Belgická chemická spoločnosť Solvay tu investuje milióny do rozšírenia výroby. Jej cieľom je reagovať na prudko rastúci dopyt po kovoch, ktoré sú nevyhnutné pre smartfóny, elektromobily, veterné turbíny, magnety v batériách či prístroje ako MRI skenery. Informoval portál BBC.
„Tento trh rastie rýchlo a zároveň je čoraz väčší dopyt po kratších dodávateľských reťazcoch,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Solvay Philippe Kehren. Podľa neho sa pandémia aj vojna na Ukrajine stali varovným signálom pre firmy aj politikov, že závislosť od jediného zdroja je riskantná.
Čínska dominancia a európska odpoveď
V súčasnosti sa 70 % svetovej ťažby a až 90 % spracovania vzácnych kovov odohráva v Číne. Európa má len dva spracovateľské závody – jeden v Estónsku a druhý práve v La Rochelle. Tento francúzsky komplex je navyše jediným závodom mimo Číny, ktorý dokáže spracovať všetkých 17 druhov vzácnych kovov.
Európska únia sa snaží túto závislosť znížiť prostredníctvom Zákona o kritických surovinách, ktorý stanovuje ciele pre ťažbu, spracovanie a recykláciu strategických materiálov do roku 2030.
V La Rochelle sa výroba postupne presúva od produkcie materiálov pre katalyzátory k spracovaniu vzácnych kovov pre magnety do elektromobilov, moderných elektronických zariadení a obranných systémov.
Momentálne sa kladie dôraz na recykláciu – spracovanie kovov z motorov a zariadení na konci životnosti. „Myslíme si, že z recyklovaných zdrojov dokážeme zabezpečiť približne 30 % potrieb Európy,“ uvádza Kehren. Zvyšok sa bude musieť získať z ťažby v krajinách ako Brazília, Kanada či Austrália.
Európske bane zatiaľ neexistujú – projekty v Nórsku a Švédsku sú najďalej, no ich spustenie sa očakáva najskôr o desať rokov. „Je absolútne nevyhnutné mať aj vlastné zdroje, nemusí ich byť veľa, ale mix je dôležitý,“ zdôrazňuje šéf Solvay.
Tajomstvá výroby
Premena suroviny na jemné prášky, ktoré sú výsledným produktom, zahŕňa asi 1 500 procesov. Kvôli jedinečnému know-how, ktoré sa inde v Európe nenachádza, je prístup do závodu prísne obmedzený.
Výnimkou bolo povolenie nahliadnuť do jednej z separačných miestností. „Cieľom jednotky kvapalinovej separácie je očistiť cérium na jednej strane a lantán na druhej,“ opisuje výrobný manažér Florian Gouneau. Ako prirovnanie dodáva: „Je to ako keď máte džús z viacerých druhov ovocia a chcete oddeliť jablkový od pomarančového a ananásového.“
Rozľahlá hala, veľká asi ako futbalové ihrisko, je plná kovových nádrží, v ktorých chemické reakcie oddeľujú jednotlivé prvky. Komplex s rozlohou 40 hektárov zamestnáva vyše 300 ľudí a spája ho sieť potrubí a skladov chemikálií, ktoré dodávajú areálu vôňu pripomínajúcu čerstvo vydezinfikovanú nemocnicu.
Francúzska vláda podporuje závod daňovými úľavami vo výške približne 20 miliónov eur. Poradca prezidenta Macrona pre strategické suroviny Benjamin Gallezot varuje: „Závislosť od jediného zdroja je nebezpečná – nikdy neviete, čo sa s týmto zdrojom môže stať.“
Európsky parlament tlačí na Komisiu, aby ešte viac obmedzila závislosť od Číny. Brusel označuje čínske exportné kontroly za „neopodstatnené“ a „nátlakové“. Čína naopak tvrdí, že ide o jej „zvrchované právo“ a „bežnú prax“ pri materiáloch s komerčným aj vojenským využitím.
Preto sa téma prístupu k surovinám dostala do centra pozornosti pri obchodných dohodách EÚ – napríklad pri dohode s Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom z minulého roka.
Výzva pre európsky priemysel
Podľa Rafaeľa Morena, riaditeľa austrálskej spoločnosti Viridis Mining, ktorá vyvíja veľkú baňu v Brazílii, je kľúčom k dobehnutiu čínskeho náskoku silnejšia podpora zo strany vlád – finančná aj regulačná.
Čína si náskok vybudovala aj preto, že bola ochotnejšia znášať riziko rádioaktívneho znečistenia pri ťažbe a spracovaní. Kehren však tvrdí, že existujú ekologicky zodpovedné riešenia – hoci sú drahšie.
Cena bude podľa neho rozhodujúca aj pre budúcnosť závodu v La Rochelle. Výroba sa rozšíri len vtedy, ak sa zákazníci – automobilky a technologické firmy – zaviažu odoberať stanovené množstvá za dohodnuté ceny.
„Bolo by to dobré pre európsku ekonomiku,“ uzatvára šéf Solvay, no dodáva, že chce vidieť, ako EÚ svoje ciele pretaví do konkrétnych krokov a stimulov pre celý dodávateľský reťazec.
