Po viac než päťdesiatich rokoch končí Viktor Beránek ako správca Chaty pod Rysmi. Rozhodnutie Klubu slovenských turistov a horolezeckého spolku JAMES vyvolalo silnú vlnu emócií a otvorilo otázku, či Tatry riadiť podľa peňazí alebo tradície.
Viktor Beránek bol s Chatou pod Rysmi spojený od 70. rokov a stal sa jej neoddeliteľnou súčasťou. Historik a publicista Eduard Chmelár označil jeho odchod za „vyhnanie ako starého nepotrebného psa“ a zdôraznil, že Beránek dal chate aj horskému prostrediu tvár a dušu. Podľa Chmelára nejde len o ekonomickú záležitosť, ale o likvidáciu genia loci, jedinečnej atmosféry, ktorú Beránek a jeho tím desaťročia spoluvytvárali, píše denník Nový Čas.
Kontroverzné rozhodnutie a fraška s výsledkom
Beránek sa v reakcii na rozhodnutie komisie vyjadril, že proces bol predurčený a nové spôsoby správy horských chát uprednostňujú honbu za ziskom pred oddanosťou horám.
„Dnes rozhodujú peniaze: kto dá viac, ten dostane chatu. Nehrá úlohu, či na nej odpracoval roky, či vyniesol na chrbte stovky kilogramov zásob, alebo obetoval pohodlie vlastnej rodiny,“ napísal na sociálnej sieti.
Chatár upozornil, že jeho odchod znamená aj koniec zohratého tímu nosičov a pracovníkov, bez ktorých chata nemôže fungovať. Poukázal aj na civilizačné zmeny v Tatrách, od požiadaviek na platbu kartou cez televízory či Wi-Fi až po úbytok tradičného humoru a spolupatričnosti.
Chmelár rozhodnutie kritizuje
Eduard Chmelár kritizoval rozhodnutie. Označil ho ako necitlivé, krátkozraké a bezohľadné. Podľa neho sa Beránek stal symbolom Tatier, viac než len chatárom, bol nosičom, sprievodcom a zosobnením starého horského étosu.
„Tak ako sa zastavím na Rainerke kvôli Petrovi Petrasovi, tak som chodieval na Rysy (aj) kvôli Viktorovi Beránkovi. Za svoj polstoročný život som tam nezažil iného chatára, dal jej tvár i dušu. Rozhodnutie Klubu slovenských turistov a Slovenského horolezeckého spolku JAMES odňať po takmer päťdesiatich rokoch chatu tomu, kto je s tým miestom bytostne spojený, sa ma preto hlboko dotklo. Vyhnali ho ako starého nepotrebného psa,“ uviedol Chmelár na sociálnej sieti.
Podľa tradície by mal byť chatár vybraný spomedzi nosičov, teda tých, ktorí roky preukazovali oddanosť horám tvrdou prácou. „Takto sa má nástupca rodíť – spravodlivo a zaslúžene,“ zdôraznil Beránek.
Beránek otvorene spochybnil aj spôsob výberu nového chatára. Tvrdí, že proces bol zmanipulovaný a výsledok bol známy ešte pred pohovormi. „Z nás ostatných spravili len komparz a štatistov – alebo rovno bláznov,“ povedal. Ako príklad uviedol, že počas pohovoru jedného z nových chatárov panovala medzi členmi komisie „veselá nálada ako po strelení gólu“, čo podľa neho dokazuje, že rozhodnutie bolo vopred pripravené.
„Teraz akoby umrela jedna éra. Smutné, strašne smutné ráno,“ dodal Eduard Chmelár.
Odchod legendárneho chatára vyvoláva širšiu diskusiu: mali by horské chaty fungovať podľa trhových pravidiel a ekonomických ponúk, alebo by sa mala zachovať tradičná komunita a hodnoty, ktoré formovali Tatry celé desaťročia?
