Aj viac než desať rokov po vypuknutí škandálu Dieselgate sa k nemu Európa opäť vracia. Prebiehajúce súdne spory ukazujú, že dôsledky podvodu s emisnými hodnotami ešte zďaleka nie sú uzavreté. Najnovší vývoj v Nemecku môže zásadne ovplyvniť nielen akcionárov automobiliek, ale aj vnímanie zodpovednosti veľkých korporácií – a nepriamo potvrdzuje, že éra naftových motorov v osobných autách sa blíži ku koncu.
Naftový motor sa po afére Dieselgate už nikdy nevrátil do pozície, ktorú mal pred rokom 2015. Hoci súdy dodnes riešia zodpovednosť konkrétnych firiem a manažérov, trh aj regulátori sa posunuli iným smerom. Prechod k benzínu a najmä k elektromobilite nabral tempo a nič nenasvedčuje tomu, že by sa trend dal zvrátiť. Informuje o tom portál Autoviny.
Nemecký súd žiada pomoc z Luxemburgu
Jedno z kľúčových konaní sa aktuálne odohráva v Nemecku. Spolkový súdny dvor v Karlsruhe sa rozhodol, že spor medzi akcionármi a automobilkou Porsche nerozhodne sám. Namiesto toho predkladá zásadné právne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v Luxemburgu.
Nejde pritom o formálny krok. Rozhodnutie európskych sudcov má určiť, ako striktne sa majú uplatňovať pravidlá ochrany kapitálového trhu a či sú veľké korporácie povinné niesť zodpovednosť za informácie, ktoré sa k nim dostali prostredníctvom prepojených manažérskych štruktúr.
Podvod s emisiami a oneskorené informovanie trhu
Korene sporu siahajú do jesene 2015, keď sa prevalil podvod s dieselovými motormi koncernu Volkswagen. Kým samotný VW čelil žalobám takmer okamžite, pozornosť investorov sa neskôr obrátila aj na jeho dcérsku spoločnosť Porsche.
Akcionári, medzi ktorými figuruje aj významný britský penzijný fond, tvrdia, že vedenie Porsche malo o manipulačnom softvéri vedieť skôr, než bola informácia oficiálne zverejnená. Oneskorené priznanie malo podľa nich viesť k prudkému poklesu hodnoty akcií a k výrazným finančným stratám investorov.
Dvojitá rola manažérov ako kľúčový problém
Právne najcitlivejším bodom prípadu je personálne prepojenie medzi Volkswagenom a Porsche. V čase vypuknutia škandálu sedeli v predstavenstvách oboch spoločností tí istí dvaja manažéri. Práve táto dvojitá úloha je základom žalôb.
Investori sa snažia dokázať, že informácie známe týmto osobám mali byť automaticky považované za vedomosť celej firmy. Ak by sa tento výklad potvrdil, znamenalo by to povinnosť okamžitého informovania trhu a akcionárov.
V hre sú miliardy eur
Spolkový súdny dvor preto žiada európsky výklad smernice o zneužívaní trhu. Kľúčovou otázkou je, kedy presne vzniká povinnosť zverejniť citlivé informácie a či možno vedomosť jednotlivca preniesť na celú spoločnosť.
Význam sporu podčiarkujú aj obrovské sumy, o ktoré ide. Rozhodnutie v neprospech Porsche by mohlo viesť k lavíne ďalších žalôb a vytvoriť precedens, ktorý by sa dotkol všetkých veľkých holdingov v Európskej únii.
Rozhodnutie bude trvať roky
Hoci rozhodnutie o predložení otázok do Luxemburgu padlo už v novembri, oficiálne potvrdenie prišlo až koncom januára. Pre tisíce akcionárov to znamená pokračovanie neistoty. Súdny dvor EÚ totiž nie je známy rýchlym rozhodovaním a verdikt môže prísť až o niekoľko rokov.
Ako Dieselgate zasiahol Slovensko?
Škandál Dieselgate sa týkal približne 11 miliónov vozidiel a jeho dopady pocítilo aj Slovensko. Dôvodom je silná previaznosť našej ekonomiky s automobilovým priemyslom, ktorý patrí medzi jej hlavné piliere.
Bratislavský závod Volkswagen Slovakia je jedným z najvýznamnejších zamestnávateľov v krajine. Neistota okolo budúcnosti spaľovacích motorov a hrozba miliardových pokút pre materský koncern vyvolali obavy o pracovné miesta aj ďalšie investície.
Koniec lacnej nafty je realitou
Hoci sa výroba v Bratislave zameriavala najmä na SUV a mestské vozidlá, aféra urýchlila globálny odklon od naftových motorov. Slovenskí dodávatelia sa museli rýchlo prispôsobiť prísnejším emisným normám a novým technologickým štandardom.
Na rozdiel od USA či Nemecka sa však na Slovensku nekonali úspešné hromadné žaloby majiteľov áut. Krajina nemá silnú tradíciu kolektívneho odškodňovania, čo sa v prípade Dieselgate prejavilo naplno.
Z pohľadu štátu a EÚ však škandál výrazne ovplyvnil politiku dopravy. Pod tlakom Bruselu Slovensko zavádza stimuly na nákup elektromobilov a podporuje budovanie nabíjacej infraštruktúry. Éra lacnej nafty sa postupne končí a návrat späť už prakticky neprichádza do úvahy.
