Bratislavské Dlhé diely dlhé roky pripomínali dopravný ostrov, kde čas zastal v ére hlučných dieselových motorov. Kým zvyšok mesta profitoval z modernizácie vozového parku, kopcovitý terén nad Karlovou Vsou zostal odkázaný na ojedinelé dvanásťmetrové trolejbusy s generátormi, ktoré inde v hlavnom meste takmer nestretnete.
To sa však v najbližších mesiacoch definitívne zmení. Nová trať spájajúca Patrónku s Riviérou sľubuje tichšiu jazdu, vyššiu kapacitu a priame spojenie do širšieho centra, hoci za cenu kompromisov, ktoré rozhádali komunitu cyklistov a magistrát. Píše o tom spravy.pravda.sk.
Izolácia tejto mestskej časti od zvyšku trolejbusovej siete spôsobovala vrásky nielen cestujúcim, ale aj ekológom. Zastarané vozidlá nedokázali držať krok s narastajúcim počtom obyvateľov a ich neustála prevádzka v kopcoch zbytočne zaťažovala ovzdušie splodinami.
Projekt za približne 16 miliónov eur, o ktorom sa začalo nahlas hovoriť pred štyrmi rokmi, sa teraz rúti do finále. Medzi Patrónkou a Riviérou vyrástlo takmer tri a pol kilometra nového trolejového vedenia, ktoré prepojí doteraz odrezanú sieť s centrálnymi tepnami mesta.
Obyvatelia kopcov sa zbavia hlučných motorov
Hlavným prínosom modernizácie je nasadenie osemnásťmetrových kĺbových vozidiel na čisto elektrický pohon. Tie nahradia krátke a neekologické stroje, čím sa výrazne nafúkne prepravná kapacita na vyťaženej linke 32. Tá už nebude končiť na Hlavnej stanici, ale potiahne to cez Račianske a Trnavské mýto až na Jelačičovu ulicu. Prakticky tak dôjde k zlúčeniu s linkou 64, čo ľuďom z Dlhých dielov otvorí priamu cestu do biznis zóny bez nutnosti prestupovať.
Hovorca magistrátu Peter Bubla potvrdil, že úpravy prinesú lepšiu dostupnosť a vyššiu ponuku spojov v danom úseku. „V praxi to znamená lepšiu dostupnosť a vyššiu ponuku spojov na tomto úseku, čo zvyšuje komfort cestovania aj flexibilitu prestupov. Presné úpravy a cestovné poriadky zverejníme v dostatočnom predstihu pred spustením trate,“ dodal Bubla. Napriek optimizmu mesta však zostáva otvorená otázka plynulosti. Bez vyhradených BUS pruhov po celej dĺžke trasy totiž trolejbus uviazne v ranných kolónach na Patrónke rovnako ako bežné auto.
Prečo drôty vyhrali nad batériami
Mnohí sa pýtajú, prečo v roku 2026 mesto stále investuje milióny do stožiarov a drôtov, namiesto nákupu moderných elektrobusov. Odpoveď je prekvapivo pragmatická a súvisí s fyzikou zimných mesiacov.
Dopravný analytik Jozef Drahovský vysvetľuje, že batériové autobusy majú v chladnom počasí vážny hendikep. Ak by mali elektrinu z batérie využívať aj na vykurovanie kabíny, ich dojazd by sa scvrkol na nepoužiteľné minimum.
„Elektrické autobusy v zime dymia, pričom tento dym pochádza z nezávislého kúrenia. Ak by mal elektrický autobus z batérie aj vykurovať priestor pre cestujúcich, potom by sa jeho dojazd radikálne skrátil a bol by v zime nepoužiteľný. Preto sa hľadal kompromis. Pohon autobusu z batérie a kúrenie pre cestujúcich na naftu alebo benzín. Trolejbusy tento problém nemajú. Pohon aj kúrenie je na elektrickú energiu z trolejového vedenia,“ objasňuje Drahovský.
Rozvoj dopravy vytlačil cyklistov na vedľajšiu koľaj
Hoci sa v Mlynskej doline spolu s trolejmi opravili aj niektoré chodníky a zastávka ZOO dostane nový prístrešok či červený asfalt, milovníci bicyklov zostali sklamaní. Mnohí dúfali, že rozsiahle stavebné úpravy v okolí križovatky Habánsky mlyn prinesú aj bezpečné cyklotrasy. Mesto sa však bráni prísnymi pravidlami eurofondov a Plánu obnovy, z ktorého je stavba financovaná. Peniaze určené na dráhovú infraštruktúru MHD jednoducho nebolo možné použiť na cyklopruhy.
Mlynskou dolinou tak cyklisti nateraz prejdú len po hlavnom ťahu, čo pri hustej premávke nie je práve najbezpečnejší zážitok. Magistrát síce disponuje štúdiami na prepojenie okruhov, no realizácia naráža na zložité body v oblasti napojenia na diaľnicu. Celý projekt tak zostáva v rovine prísľubov do budúcna, kým trolejbusy by mali podľa platných zmlúv začať premávať ešte pred letnou sezónou tohto roka.
