Ministerstvo vnútra prichádza s návrhom na vytvorenie novej inštitúcie, ktorá by spájala ochranu obetí trestných činov aj podporu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. O legislatíve sa má rokovať v zrýchlenom režime a zároveň sa počíta s okamžitým ukončením mandátu doterajšej šéfky úradu Zuzany Dlugošovej.
Mimoriadne rokovanie vlády sa uskutočnilo v sobotu dopoludnia, pričom jeho obsah nebol až do začiatku známy. Už ráno však bolo zrejmé, že kabinet prerokuje bod predložený rezortom vnútra, uvádzajú Aktuality.
Z dostupných informácií vyplýva, že vláda plánuje zrušiť existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Tento orgán od roku 2021 poskytoval ochranu ľuďom, ktorí upozorňujú na korupciu, zneužívanie právomocí a inú protiprávnu činnosť. Jeho kompetencie má prevziať novo vznikajúci Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. O zmene ešte rozhodne parlament, pričom kabinet žiada rýchle prerokovanie.
Doterajší ÚOO sa v minulosti dostal do konfliktu s rezortom vnútra po tom, čo udelil tomuto ministerstvu pokutu 90-tisíc eur. Týkala sa prípadu z roku 2023, keď minister Matúš Šutaj Eštok pozastavil služobný výkon šiestim policajtom z tímu okolo Jána Čurillu bez toho, aby sa vopred obrátil na úrad, ktorý je na takéto kroky zákonom určený.
Aké zmeny prináša nový zákon?
Zrušenie súčasného úradu a výmena vedenia
Existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov má zaniknúť. Na jeho miesto nastúpi nový „spoločný“ úrad, ktorý okrem agendy oznamovateľov prevezme aj kompetencie spojené s odškodňovaním obetí trestných činov z rezortu spravodlivosti. Účinnosťou zákona automaticky končí funkčné obdobie súčasnej predsedníčky aj podpredsedu. Nového predsedu bude voliť Národná rada na návrh vlády. Dočasné vedenie má zabezpečiť osoba poverená predsedom parlamentu.
Rozšírenie právomocí zamestnávateľov
Návrh výrazne posilňuje pozíciu zamestnávateľov voči chráneným oznamovateľom: Zamestnávateľ bude môcť do 15 dní po udelení ochrany požiadať prokuratúru o jej preskúmanie. Túto žiadosť bude môcť opakovať každého pol roka. Ak prokurátor vyhodnotí, že dôvody ochrany už neplatia alebo medzi oznámením a pracoviskom nie je súvislosť, ochranu zruší.
Spätné preskúmavanie starých rozhodnutí
Zákon umožňuje preskúmať aj minulé prípady: Zamestnávatelia môžu do 30 dní od prijatia novely spochybniť všetky už udelené ochrany. Toto ustanovenie otvára priestor na spätné preverovanie ochrany policajtov z NAKA, známych ako „čurillovci“. Ak by prokuratúra ich ochranu zrušila, minister vnútra by ich mohol okamžite postaviť mimo službu alebo prepustiť.
Nová podmienka na priznanie ochrany
Zákon pridáva požiadavku, aby oznámenie súviselo s osobou, s ktorou má oznamovateľ pracovný vzťah. V praxi to znamená, že ak policajt upozorní na korupciu mimo vlastného pracoviska, zamestnávateľ môže tvrdiť, že ochrana sa na neho nevzťahuje, pretože oznámenie sa netýka jeho priameho nadriadeného či kolegov.
Reakcia úradu: ohrozenie nezávislosti a riziko manipulácie
Úrad na ochranu oznamovateľov označil krok vlády za účelovú snahu o výmenu vedenia bez vecného dôvodu. Podľa úradu takýto zásah podkopáva stabilitu systému ochrany oznamovateľov a výrazne znižuje dôveru verejnosti v to, že štát dokáže zabezpečiť nestranné prostredie pre ľudí upozorňujúcich na protiprávne správanie.
Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová upozornila, že zmeny otvárajú aj otázku bezpečnosti citlivých údajov oznamovateľov. Domnieva sa, že výmena vedenia umožní prístup k dátam osobám, ktoré ich môžu politicky zneužiť, čo by narušilo princípy fungovania nezávislého orgánu.
Stanovisko vlády: zjednotenie agendy a zrýchlenie procesov
Premiér Robert Fico na brífingu bez možnosti otázok uviedol, že rokovanie vlády sa konalo skôr z dôvodu jeho zahraničnej cesty. Tvrdil, že navrhovaná úprava má riešiť komplikované procesy, ktoré podľa neho spomalili postupy súvisiace s udalosťami z rokov 2020 až 2023.
Premiér vysvetlil, že nový úrad má mať samostatné postavenie a nového predsedu má zvoliť parlament. Podľa vlády súčasný systém rozdelený medzi niekoľko orgánov, čo znižuje jeho efektivitu. Zjednotením kompetencií do jedného úradu sa má zabezpečiť rýchlejšia a koordinovanejšia pomoc obetiam aj oznamovateľom.
Vláda sa úradu venovala už v minulosti
Záujem oslabiť pozíciu ÚOO nie je nový. Koalícia sa o to pokúsila už pred dvoma rokmi, keď sa ukázalo, že ochranu oznamovateľov získali aj policajti z tzv. čurillovského tímu.
Vtedajší návrh narazil na silný odpor verejnosti aj občianskych združení, a preto ho vláda začiatkom roku 2024 stiahla. Snahy však pokračovali a poslanci strany Hlas prišli s ďalšou novelou, ktorá mala riešiť údajné praktické problémy. Úrad však upozorňoval, že navrhované zmeny by umožnili spätné preskúmavanie ochrany a obmedzili jej priznanie len na prípady súvisiace priamo so zamestnávateľom — čo by podľa úradu výrazne znižovalo bezpečie oznamovateľov a mohlo viesť k ich zastrašovaniu.
Výsledky doterajšej práce ÚOO
Úrad od svojho vzniku zaznamenal približne 300 podnetov v prvom roku fungovania. V roku 2023 udelil svoju prvú pokutu štátnemu podniku ministerstva hospodárstva za nesprávne vybavenie oznámenia zamestnanca.
Neskôr sa venoval aj porušeniu zákona zo strany ministerstva vnútra a v roku 2024 riešil prípad Záchrannej služby Košice, ktorá odmietala zaradiť do práce chránenú oznamovateľku Máriu Koránovú. Tá poukázala na nehospodárnosť pri obstarávaní sanitiek a jej pracovné miesto bolo krátko po tom zrušené. Po zásahu úradu a rozhodnutí súdu sa mohla po rokoch vrátiť do zamestnania.
Význam a úlohy ÚOO
ÚOO je nezávislá inštitúcia so sídlom v Bratislave, financovaná zo štátneho rozpočtu, avšak bez priamej podriadenosti vláde či ministerstvám. Zodpovedá sa len parlamentu, ktorému každoročne predkladá správu o svojej činnosti.
Jeho hlavné úlohy zahŕňajú:
- prijímanie oznámení o porušovaní zákonov,
- ochranu oznamovateľov pred pracovnoprávnymi postihmi,
- kontrolu zamestnávateľov, či dodržiavajú zákon,
- poradenstvo a osvetu v oblasti práv oznamovateľov.
