Ak sa po troch dňoch nedosiahla dohoda o novom pápežovi, kardináli dostávali len jedno jedlo denne. Po ôsmich dňoch im bola určená len voda a chlieb. Tento tvrdý režim mal slúžiť ako tlak na rýchlejšie rozhodovanie. V 14. storočí sa však tieto pravidlá zmiernili – pápež Klement VI. povolil trojchodové menu: polievku, hlavné jedlo z rýb, mäsa alebo vajec a na záver dezert, ktorý mohol obsahovať syr alebo ovocie. Aj keď samotné prísne dávkovanie stravy nezostalo v praxi, dôsledná kontrola priebehu konkláve pretrváva dodnes.
Najpodrobnejší historický pohľad na jedlo a stravovacie návyky počas konkláve pochádza od Bartolomea Scappiho – renesančného šéfkuchára, ktorý sa preslávil ako osobný kuchár pápežov Pia IV. a Pia V. a je považovaný za prvého „celebrity“ kuchára v dejinách. Vo svojej legendárnej kuchárskej knihe Opera dell’Arte del Cucinare z roku 1570 – ktorá bola zároveň prvou kuchárskou knihou vydanou aktívnym šéfkuchárom – odhalil, ako prebiehalo zásobovanie a stravovanie pri voľbe pápeža Júliusa III. Scappi zároveň podrobne popísal prísne opatrenia na zabránenie akémukoľvek narušeniu tajnosti volieb – vrátane extrémnych foriem dohľadu, ktoré majú svoju obdobu aj v súčasnosti.
Dnešné pravidlá kodifikuje dokument Universi Dominici Gregis, vydaný pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1996. Hoci sa technológie menia, podstata zostáva rovnaká – zabezpečiť, aby rozhodnutie o novom pápežovi prebehlo čisto, nerušene a s maximálnou dôvernosťou. Konkláve tak nie je len duchovným aktom, ale aj logisticky a bezpečnostne mimoriadne náročným procesom.
