KONSOLIDÁCIA ohrozuje nielen zamestnanosť a firmy, ale aj KONKURENCIESCHOPNOSŤ. Čo to môže spôsobiť?

ekonomika, konsolidácia, podnikanie
Zdroj. Canva
Kanal1 - moderná plnoformátová televízia pre celú rodinu.
Reklama

Vládny konsolidačný balík je nastavený tak, aby priniesol úspory vo výške 2,7 miliardy eur. Zaujímavé však je, že najväčšie bremeno majú niesť domácnosti a podnikatelia. To môže podľa odborníkov ďalej brzdiť už aj tak slabý hospodársky rast Slovenska.

Ten sa v druhom štvrťroku pohyboval len na úrovni 0,6 % HDP, čo je číslo, ktoré sotva naznačuje stabilitu či rozvoj. Zvyšovanie daní a odvodov zároveň neprináša očakávané výsledky, pretože deficit verejných financií môže dosiahnuť až 5,2 % HDP.

Problémom je aj to, že časť peňazí z eurofondov vláda plánuje využiť na dotácie energií namiesto investícií, ktoré by mohli podporiť dlhodobý rast. Ako zdôraznil pre finsider.sk analytik Marek Malina: „Tieto peniaze by mali byť použité na investície, nie na spotrebu.“ Práve tento krok podčiarkuje obavy, že nejde o skutočné šetrenie, ale len o presúvanie zdrojov.

Slabnúca konkurencieschopnosť a odchod talentov

Slovensko už dlhodobo zápasí s problémom nízkej konkurencieschopnosti. V rebríčku IMD World Talent Ranking 2025 sa umiestnilo až na 58. mieste zo 69 krajín, pričom v oblasti odlivu mozgov skončilo úplne posledné. Takéto výsledky sú varovaním, pretože kvalitní a vzdelaní ľudia predstavujú základ pre inovácie, rast produktivity a lepšie pracovné príležitosti.

Podľa najnovšieho European Innovation Scoreboard 2025 patríme medzi najmenej inovatívne štáty Európskej únie, keď sme obsadili 24. priečku z 27. Problémy sú aj v školstve – v hodnotení vysokých škôl Slovensko skončilo na 68. mieste, v základnom a strednom vzdelávaní na 65. pozícii. Tieto ukazovatele signalizujú, že budúca generácia pracovníkov nemusí mať dostatočnú pripravenosť na trh práce, čo ešte viac oslabí schopnosť krajiny držať krok s konkurenciou.

To môže priniesť mnoho negatívnych dôsledkov: 

  • slabé výsledky v medzinárodných rebríčkoch
  • prehlbujúci sa odliv mozgov
  • nízka inovatívnosť ekonomiky
  • vzdelávací systém nespĺňa potreby trhu

Riziká pre zamestnanosť a finančnú stabilitu

Konsolidačné opatrenia prinášajú riziká nielen pre firmy, ale aj pre bežných ľudí. Ak sa zvýši daňovo-odvodové zaťaženie, podnikateľský sektor môže obmedziť nové investície či nábor zamestnancov. To by mohlo viesť k stagnácii miezd alebo dokonca k poklesu pracovných miest v niektorých odvetviach.

Ďalším problémom je nízka schopnosť domácností vytvárať si rezervy. Zatiaľ čo v EÚ sa priemer úspor pohybuje okolo 14,56 % príjmov a v Česku takmer 20 %, na Slovensku je to len 5,89 %. Slabé finančné zabezpečenie sa prejavuje najmä u mladých ľudí, ktorí často odkladajú začiatok dlhodobého sporenia. Odborníci preto odporúčajú myslieť na budúcnosť skôr, aby nebol potrebný vysoký mesačný vklad v neskorších rokoch.

Kombinácia vyššieho daňového zaťaženia, odchodu talentov a nízkych úspor domácností tak predstavuje nebezpečný mix, ktorý môže brzdiť nielen rast ekonomiky, ale aj schopnosť Slovenska udržať si konkurencieschopnosť v rámci Európy.

Kanal1 - moderná plnoformátová televízia pre celú rodinu.
Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Kanal 1
Najčítanejšie v kategórii Ekonomika a biznis