Slovensko síce hovorí o zodpovednom hospodárení, no realita je iná. Štát sa snaží pôsobiť, že konsoliduje verejné financie, v skutočnosti však ide len o účtovný trik. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu „konsolidácia verejných financií je len účtovná, nie skutočná“. Čísla hovoria jasne – v budúcom roku bude mať každý občan krajiny dlh 16 700 eur a v roku 2026 sa táto suma ešte zvýši o ďalších 1 200 eur.
Ani tri konsolidačné balíčky v celkovej hodnote 7,4 miliardy eur nepriniesli žiadne viditeľné zlepšenie. Naopak, dlh verejnej správy má stúpnuť na 62,8 % HDP, čo znamená viac ako 90 miliárd eur. Paradoxne, aj keď štát šetrí, peniaze miznú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.
Len Sociálna poisťovňa potrebuje dodatočné 2,3 miliardy eur a správa samotného dlhu si vyžiada ďalšie dve miliardy:
- Dlh rastie, aj keď vláda tvrdí, že šetrí
- Deficit sa prehlbuje, hoci sa prijímajú nové úsporné opatrenia
- Obyčajní ľudia cítia, že ich peňaženky sú prázdnejšie než predtým
Podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho môže dlh v roku 2028 prekročiť hranicu 100 miliárd eur, čo by predstavovalo štvornásobok príjmov štátneho rozpočtu.
Menej peňazí pre rodiny, viac pre dlhy
Napriek sľubom o sociálnom štáte sa Slováci cítia opustene. Výdavky na dôchodky stúpajú, no podpora rodín klesá. V budúcom roku sa má znížiť o viac ako 100 miliónov eur, čo zasiahne rodičovský príspevok aj prídavky na deti. Výsledok je alarmujúci – pôrodnosť klesla na historické minimum, len 8,5 dieťaťa na 1 000 obyvateľov.
Zároveň až milión ľudí žije v chudobe alebo je ohrozených sociálnym vylúčením. Najhoršia situácia je na východe krajiny – v Prešovskom kraji balansuje na hrane chudoby takmer tretina obyvateľov.
Hoci vláda tvrdí, že peniaze smerujú do kľúčových oblastí, realita ukazuje niečo iné. Do zdravotníctva poputuje viac než 10,6 miliardy eur, ale systém sa nelepší. Väčšina financií sa minie na mzdy a lieky, pričom pacienti z toho nemajú citeľný úžitok. Podľa medzinárodných údajov by pritom Slováci mohli žiť v zdraví o 3,5 roka dlhšie, keby štát hospodáril efektívnejšie.
Štát platí drahé nájmy, no jeho budovy chátrajú
Príkladom neefektívnosti je situácia s budovou Presscentra v Bratislave. Štát ju kedysi predal súkromníkovi, no teraz si ju prenajíma za milióny eur ročne. Len za nájmy platí štát viac ako 100 miliónov eur, pričom jeho vlastné budovy chátrajú. Medziročne výdavky na prenájmy vzrástli o 21 %, a to v čase, keď sa verejnosť dozvedá o neustále rastúcom dlhu.
Ekonomika rastie len symbolicky – tento rok o 0,8 %, budúci rok sa očakáva 1,3 %. Rozpočet pritom počíta s výdavkami 67,9 miliardy eur, no príjmy dosiahnu len 62 miliárd. Výsledkom je schodok 5,9 miliardy eur. Dodatočné zdroje sa míňajú na opatrenia ako 13. dôchodky, obedy zadarmo či predčasné penzie – všetko bez systémového efektu.
Bez zásadných reforiem Slovensko smeruje do červených čísel. Konsolidácia, ktorá mala priniesť stabilitu, sa stala len ilúziou a obyčajní ľudia z nej necítia žiadny prospech.
