Balík konsolidačných opatrení na budúci rok prerokujú poslanci Národnej rady SR zrýchlene. Definitívne by tak o ňom mali rozhodnúť už na aktuálnej schôdzi. Návrh zákona schválila vláda minulý týždeň a požiadala parlament o skrátené legislatívne konanie, s čím poslanci v stredu po niekoľkých dňoch diskusie súhlasili. Opoziční poslanci skrátenie rozpravy i konsolidáciu kritizovali.
Koaliční poslanci Národnej rady odmietajú kritiku opozície, ktorá hovorí o obmedzovaní rozpravy k balíku konsolidačných opatrení na budúci rok. Urobili tak po tom, ako sa v parlamente schválilo ukončenie rozpravy. „Kritika opozície v tomto prípade nie je vecná. My sme využili ustanovenia, ktoré nám zo zákona umožňuje rokovací poriadok. Takže nekrivíme právo ani zaužívané prostriedky,“ skonštatoval poslanec Michal Bartek za Hlas.
Upozornil na to, že rečníci v rozprave, v ktorej sa malo diskutovať o tom, či parlament preberie konsolidačné opatrenia v tzv. zrýchlenom režime, odchádzali od merita veci. „Nehovorili ku kontextu. Oni sa v tej rozprave nemajú vyjadrovať k podstate konsolidácie, ale len k tomu, či sa to má alebo nemá prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní,“ dodal.
Debata obmedzená na 12 hodín
V parlamente sa aktuálne diskutuje o balíku konsolidačných opatrení na budúci rok. Poslanci v stredu rozhodli o tom, že ho prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia však kritizovala, že diskusia o návrhu na skrátené legislatívne konanie sa ukončila ešte predtým, ako stihli vystúpiť všetci prihlásení rečníci. Poslanci takisto schválili obmedzenie rozpravy o konsolidačnom balíku v prvom čítaní na 12 hodín, čo takisto namietala opozícia.
Vysoké úrovne deficitu a dlhu si podľa ministerstva financií vyžadujú v čo najkratšom čase prijať súbor ďalších konsolidačných opatrení, ktorých cieľom je prispieť k stabilizácii verejných financií.
V koalícii len krehká dohoda
Minister financií Ladislav Kamenický odmietol po utorkovom rokovaní tripartity možné zásadnejšie zmeny v balíku zákonov na konsolidáciu verejných financií. Na konsolidácii je podľa neho v koalícii krehká dohoda, ktorá by sa v prípade zmien mohla narušiť. Prípadné zmeny by sa však podľa ministra práce Erika Tomáša mohli prijať v parlamente.
„Drobné zmeny, ktoré budú napríklad urobené v rámci parlamentu, sme ochotní urobiť,“ povedal Kamenický. Dodal, že bude rokovať o každej zmene, no zásadnejšie zásahy do konsolidačných opatrení neodporúča.
Obavy zo straty konkurencieschopnosti, ktoré prezentovali predstavitelia zamestnávateľov, minister chápe, no problémy podľa neho majú aj v iných krajinách vrátane našich najväčších obchodných partnerov.
Tripartita nesúhlasí
Odborári, zamestnávatelia a samosprávy nesúhlasia s prijatím predstavených konsolidačných opatrení na budúci rok ako celku. Zamestnávatelia kritizovali, že viaceré z opatrení negatívne ovplyvnia podnikateľov na Slovensku. Odborom sa nepáči rušenie sviatkov či nulová valorizácia platov štátnych zamestnancov.
Zástupcovia odborárov, zamestnávateľov a ZMOS to uviedli po zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady. „Začínali sme s deficitom šesť miliárd eur, celkový objem konsolidačných balíkov je viac ako sedem miliárd eur, očakával by som, že deficit sa nám bude rapídne znižovať. My stále očakávame, že deficit aj po konsolidácii v roku 2026 bude viac ako štyri miliardy eur,“ povedal prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Slovensko ide opačným smerom
Prezidentka KOZ Monika Uhlerová kritizovala nulovú valorizáciu platov štátnych a verejných zamestnancov od budúceho roka. Na základe dohody odborov a vlády mala byť podľa nej valorizácia týchto zamestnancov na úrovni piatich percent od januára 2026. Uhlerová upozornila, že týmto krokom ide krajina opačným smerom ako zvyšok EÚ, ktorá sa snaží skrátiť pracovný čas zamestnancov.
Prezident AZZZ Rastislav Machunka vníma ako pozitívne zrušenie štátnych sviatkov, keďže z dlhu sa Slovensko vie podľa neho dostať len tým, že občania budú viac pracovať. Kritizoval najmä 13. dôchodok, energopomoc a obedy zadarmo, ktoré spôsobujú to, že sa Slovensku nedarí konsolidovať, a zdôraznil, že tieto opatrenia by mali byť zrušené. Negatívne hodnotí aj progresívne zdaňovanie.
Predseda ZMOS-u Jozef Božik doplnil, že podiel miest a obcí na aktuálnom dlhu štátu vo výške približne 85 miliárd eur je na úrovni 1,6 miliardy eur. Aktuálne konsolidačné opatrenia sú podľa neho voči samosprávam nespravodlivé a štát by sa mal viac zamerať na výber daní z nehnuteľnosti, ktorý je aktuálne nízky, s čím súhlasia aj odborári a zamestnávatelia.
