Riksbank vo svojom štvrtkovom vyhlásení poznamenala, že hoci je švédske hospodárstvo zatiaľ odolné, neistota spojená s budúcim smerovaním zahraničnej a obchodnej politiky USA výrazne rozširuje škálu potenciálnych negatívnych scenárov.
Zostávajú opatrní
Napriek politickému posunu zostávajú Švédi opatrní. Minuloročný prieskum Eurobarometra ukázal, že len 39 % občanov verí v pripravenosť krajiny na euro. Ide však o nárast o sedem percentuálnych bodov oproti stavu spred desiatich rokov.
Podľa ekonóma Larsa Calmforsa, ktorý viedol expertný panel o eure ešte v roku 1996, dnes prínosy prijatia spoločnej meny – najmä integrovaný obchod, stabilita a geopolitické zarovnanie – výrazne prevažujú nad nákladmi spojenými so stratou nezávislej menovej politiky.
Okrem Trumpovho tlaku na globálny obchod k zmene nálad prispieva aj jeho pokračujúci záujem o Grónsko, čo Švédi vnímajú citlivo vzhľadom na úzke väzby s Dánskom.
Zraniteľnejšia ekonomika
Po prijatí Bulharska do eurozóny zostalo v EÚ už len päť krajín, ktoré si držia vlastnú menu: Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Pre všetky tieto krajiny (okrem Dánska) je prijatie eura právnym záväzkom po splnení ekonomických kritérií.
Mnohé, ako napríklad Poľsko, sa však doteraz snažili tieto hranice obchádzať. Poľský minister financií Andrzej Domański argumentuje, že poľská ekonomika so silným rastom a nízkou nezamestnanosťou sa má lepšie ako mnohí členovia eurozóny.
Švédsko je však v inej pozícii – jeho ekonomika je menšia a zraniteľnejšia voči globálnej neistote. Cesta k euru by aj pri politickej vôli trvala roky. Prekážkou sú najmä pravicoví populisti zo strany Švédski demokrati, od ktorých podpory závisí súčasná menšinová vláda a ktorí sú zásadne proti euru.
Stefan Gerlach však dodáva, že k definitívnemu obratu verejnej mienky možno netreba veľa: „Možno by stačil jeden ruský dron v švédskom vzdušnom priestore.“
