Japonsko čelí nečakanému nepriateľovi: chlpaté šelmy s váhou zápasníka sumo terorizujú vidiek aj mestá. Situácia sa vyhrotila natoľko, že úrady povolali do akcie armádu a zahraničné vlády varujú svojich turistov pred cestou do krajiny vychádzajúceho slnka.
Malebný región Akita, známy svojimi horami a lesmi, sa tento rok zmenil na bojovú zónu. Počet smrteľných stretov s medveďmi tu láme smutné rekordy. Guvernér Kenta Suzuki už nevidí iné východisko a otvorene priznáva: „Situácia už presiahla to, čo môžu prefektúra a obce zvládnuť samostatne, a únava v teréne dosahuje hranice.“ Bežné opatrenia ako spreje či pasce jednoducho zlyhali. Píše o tom aj ta3.com.
Vojaci nesmú strieľať, nastupujú drony a umelá inteligencia
Paradoxom je, že hoci bola povolaná armáda, vojaci majú zviazané ruky. Japonské zákony im zakazujú strieľať na zver, takže ich úloha je čisto logistická – pomáhajú s ťažkou technikou a prevozom ulovených kusov.
Odstrel zostáva na pleciach starnúcej generácie poľovníkov, ktorých je žalostne málo. Vláda preto v krajnej núdzi povolila zásahovým jednotkám polície použiť zbraň v obývaných oblastiach, ak ide o život.

Do boja sa zapájajú aj najnovšie technológie. V prefektúre Gifu testujú špeciálne drony, ktoré nad lesmi prehrávajú zvuky brechajúcich psov a vybuchujúcich ohňostrojov, aby šelmy zahnali späť do divočiny. Plánuje sa aj nasadenie kamier s umelou inteligenciou, ktoré by mali včas varovať pred blížiacim sa nebezpečenstvom.
Za všetkým hľadaj klímu a vyľudňovanie vidieka
Prečo práve teraz? Odborníci ukazujú prstom na klimatickú krízu. Výkyvy počasia spôsobili neúrodu žaluďov, hlavného zdroja potravy medveďov pred zimným spánkom. Hladné zvieratá tak strácajú plachosť a vydávajú sa za potravou bližšie k ľudským obydliam.
Problém prehlbuje aj demografická kríza. Mladí ľudia utekajú do miest, vidiek sa vyľudňuje a zanecháva za sebou opustené farmy a sady plné ovocia – doslova prestretý stôl pre medvede. Hranica medzi divočinou a civilizáciou sa tak nebezpečne stiera.
Kultúrny šok
Celá situácia vytvára v japonskej spoločnosti obrovské napätie. V niektorých regiónoch sú medvede uctievané ako horské božstvá a ich zabíjanie je pre mnohých tabu. Ochranárske organizácie volajú po nenásilných riešeniach a obnove prirodzených biotopov, zatiaľ čo vystrašení obyvatelia žiadajú radikálne kroky na svoju ochranu.
Strach je hmatateľný – ľudia sa boja vyjsť z domu bez toho, aby najprv neurobili hluk a neodplašili prípadného nevítaného návštevníka.

