Slovenský pas sa síce radí medzi tie silnejšie na svete, no pri cestovaní do viacerých atraktívnych destinácií musia jeho držitelia prejsť vízovým procesom. Hoci nejde o clá v pravom slova zmysle, víza fungujú ako ekonomické a administratívne bariéry, ktoré môžu ovplyvniť aj obchodné či priemyselné aktivity.
Zdržanie, náklady a obmedzenia, ktoré vízové požiadavky prinášajú, majú nepriamy dosah na jednotlivcov, ale aj firmy, ktoré sa pokúšajú o expanziu mimo Európy.
Príkladom je Austrália – hoci pre Slovákov existuje bezplatné eVisitor vízum, ktoré umožňuje trojmesačný pobyt, jeho získanie nie je automatické. Alternatívne Visitor Visa si vyžaduje vyššie poplatky aj viac administratívy, čo môže odradiť podnikateľov i turistov. Aj keď tieto vízové obmedzenia nepredstavujú priamo clá, vytvárajú prostredie, ktoré môže sťažiť rozvoj obchodných kontaktov a rozšírenie služieb či výrobkov mimo európskeho priestoru.
Niektoré destinácie sú problematickejšie než iné
Niektoré krajiny požadujú nielen klasické dokumenty, ale aj dôkazy o finančnom zabezpečení. Južná Afrika napríklad žiada od Slovákov:
- výpis z bankového účtu s minimom 200 eur,
- potvrdenie o ubytovaní,
- spiatočnú letenku,
- vyhlásenie o účele cesty.
Aj keď je vízum bezplatné, celý proces trvá až desať dní a vyžaduje presnú prípravu. Takéto podmienky môžu výrazne ovplyvniť rozhodnutie firiem o vstup na daný trh, podobne ako 15 % clo na tovar. Okrem času stráveného papierovaním ide často aj o reálne výdavky, ktoré sú porovnateľné s obchodnými prekážkami.
Ako uviedol Trend.sk, Vietnam napríklad ponúka relatívne dostupné víza s minimom byrokracie, no poplatky sa zdvojnásobujú pri viacvstupových povoleniach. V prípade Indie sú požiadavky ešte náročnejšie: víza stoja okolo 90 eur a žiadateľ musí preukázať financie, zdravotné poistenie i plán cesty. Systém tak znevýhodňuje najmä malé a stredné firmy, ktoré nemajú vlastné administratívne tímy.
Vysoké poplatky ako nástroj selekcie
Bhután zaviedol systém, ktorý sa podobá extrémnej forme „clenia“ turizmu. Okrem víza v hodnote 40 dolárov musí každý návštevník denne zaplatiť 100 dolárov ako turistickú daň. Tento poplatok nie je jednorazový, ale sa účtuje za každý deň pobytu, čím sa náklady na dvojtýždňový pobyt vyšplhajú na vyše 1 400 dolárov. Pre porovnanie – ide o vyšší výdavok než 15 % clo na niektoré druhy áut či elektroniky.
Aj keď sa Bhután týmto spôsobom snaží o udržateľný rozvoj cestovného ruchu, pre turistov a podnikateľov ide o veľmi silný odradzujúci faktor. V konečnom dôsledku sa tak vízové podmienky a sprievodné náklady stávajú formou selektívneho ekonomického filtra, podobne ako Trumpove clá, ktoré majú za cieľ znevýhodniť zahraničný dovoz.
Takéto prekážky môžu v konečnom dôsledku oslabiť exportne orientované hospodárstva, akým je aj Slovensko. Hoci sa nehovorí o clách v tradičnom zmysle, výsledok je zložitejší prístup na trhy a obmedzené pohyby osôb.
