Verejný dlh predstavuje celkové finančné záväzky vlády krajiny, vrátane dlhopisov a iných cenných papierov, financovaných doma alebo zo zahraničia. Meria sa väčšinou ako pomer dlhu k HDP, čo umožňuje porovnanie medzi krajinami.
V dnešnom globálnom hospodárstve je verejný dlh jedným z kľúčových ukazovateľov finančnej stability krajín. S narastajúcimi výdavkami na sociálne programy, infraštruktúru či riešenie kríz sa mnohé štáty dostávajú do situácie, keď ich dlhy dosahujú rekordné úrovne. V tomto článku sa pozrieme na krajiny, ktoré majú najvyšší verejný dlh v pomere k HDP, a rozoberieme, čo tieto čísla znamenajú pre ich ekonomickú budúcnosť. Informuje portále focus-economics.
Krajina s najvyšším verejným dlhom: Japonsko
Japonsko je krajina, ktorá by mala mať v tomto roku najvyšší pomer verejného dlhu k HDP na svete, a to až 242 %. Tento vysoký dlh je pomerne nedávny: v roku 1990 bol tento pomer len okolo 50 % HDP. Odvtedy však dramaticky vzrástol v dôsledku agresívnych vládnych výdavkov na oživenie ekonomiky, ktorá stagnovala po kolapse cenovej bubliny na trhu s aktívami začiatkom 90. rokov.
Následné vlády spustili rozsiahle stimulačné balíky vrátane veľkých infraštruktúrnych projektov a rozsiahlych sociálnych výdavkov na boj proti pretrvávajúcej deflácii a nízkemu rastu. Okrem toho rýchlo starnúca populácia zvýšila výdavky na zdravotnú starostlivosť a dôchodky, čo významne pridalo na dlhu. Zaujímavosťou je, že napriek týmto enormným záväzkom dlh Japonska väčšinou nenarušuje ekonomiku, keďže je držaný predovšetkým domácimi investormi a inštitúciami vrátane Banky Japonska, ktorá udržiava nízke náklady na pôžičky
Napriek tomu Japonsko čelí dlhodobým rizikám z rastúcich nákladov na obsluhu dlhu, ak sa zvýšia úrokové sadzby; analytici očakávajú ich rast, čo by mohlo obmedziť dôležité investície do rastových oblastí. Z tohto dôvodu, aj keď je dlh v krátkodobom horizonte zvládnuteľný, predstavuje dlhodobé riziko pre ekonomickú stabilitu.
Eritrea (210 %)
Verejný dlh Eritrey, ktorý analytici odhadujú na 210 % HDP v roku 2025, je veľmi vysoký čiastočne kvôli dlhodobým vojenským konfliktom vrátane vojny s Etiópiou v rokoch 1998–2000 a nedávnemu konfliktu v Tigrayi.
Povinná vojenská služba tiež odvádza pracovnú silu a investície od produktívnych sektorov, čo výrazne obmedzuje ekonomickú diverzifikáciu. Okrem toho represívna ekonomická politika, ako je prísna štátna kontrola nad priemyslom a obmedzený súkromný sektor, brzdí rast, obmedzuje príjmy a zvyšuje závislosť na zahraničnom dlhu od Číny a ďalších bilaterálnych veriteľov.
Eritrejská medzinárodná izolácia, zhoršená sankciami a diplomatickými napätiami, obmedzuje možnosti úľav na dlhu či reštrukturalizácie. Vysoký dlh tak výrazne brzdí rozvoj krajiny, zhoršuje chudobu a udržiava jej závislosť na zahraničnej pomoci. Eritrea tak zostáva jednou z najchudobnejších krajín sveta na obyvateľa.
Singapur (173 %)
Konsenzusná prognóza predpokladá, že verejný dlh Singapuru dosiahne 173 % HDP v roku 2025. Táto vysoká hodnota však vyplýva z úmyselnej vládnej politiky, nie z ekonomických problémov.
Singapur strategicky vydáva domáci dlh na podporu rozvoja finančných trhov, najmä na financovanie povinného sporiaceho systému (Central Provident Fund). Na rozdiel od väčšiny krajín s vysokým dlhom Singapur pravidelne dosahuje rozpočtové prebytky a má značné zahraničné rezervy, takže nemá skutočné fiškálne ťažkosti.
Vláda nepoužíva dlh na krytie rozpočtových deficitov alebo prevádzkových nákladov. Preto zvýšený verejný dlh v Singapure nie je problémom ani ekonomickým obmedzením, ale odrazom obozretného a strategického finančného riadenia krajiny.
Grécko (149 %)
Verejný dlh Grécka sa tak výrazne zvýšil hlavne kvôli desaťročiam nekontrolovaných vládnych výdavkov, rozsiahlej daňovej únikovej činnosti a štrukturálnym nedostatkom v ekonomike. Tieto slabiny vyšli naplno najavo počas globálnej finančnej krízy v roku 2008, ktorá Grécko vtiahla do hlbokej recesie a prinútila ho prijať niekoľko medzinárodných záchranných balíkov sprevádzaných prísnou úspornou politikou.
Dlhová kríza výrazne zasiahla výkonnosť ekonomiky, spôsobila dlhé obdobie recesie, vysokú nezamestnanosť a zníženú životnú úroveň v raných až stredných rokoch 2010. Po pandémii sa verejný dlh Grécka znížil o viac ako 50 percentuálnych bodov vďaka silnému hospodárskemu rastu a rozumnej fiškálnej politike, no v roku 2025 sa stále očakáva na úrovni 149 % HDP.
Dobrou správou je, že tento výrazný pokles by mal pokračovať a pomer dlhu k HDP by sa mal v nasledujúcej dekáde priblížiť k priemeru eurozóny. Dlhová záťaž však bude vyžadovať starostlivé riadenie rozpočtu a obmedzí schopnosť Grécka uplatňovať expanzívnu fiškálnu politiku.
Taliansko (138 %)
Vysoký verejný dlh Talianska je výsledkom desaťročí pomalého hospodárskeho rastu, štrukturálnych nedostatkov a stále vysokých vládnych výdavkov na dôchodky a sociálne programy. Počas európskej dlhové krízy v 2010-tych rokoch bolo Taliansko jednou z najohrozenejších krajín – jedným z tzv. PIGS – hoci nikdy nepotrebovalo formálnu záchranu.
Kombinácia slabého rastu HDP a vysokých výdavkov udrží rozpočet v hlbokom deficite a verejný dlh na vysokej úrovni aj v nasledujúcich rokoch; súčasná konsenzusná prognóza hovorí o pomere 138 % v roku 2025. Taliansko je pravdepodobne najslabším fiškálnym článkom eurozóny vzhľadom na veľkosť ekonomiky a vysoký verejný dlh.
Sudán (128 %)
Verejný dlh Sudánu by mal dosiahnuť 128 % HDP v roku 2025, čo je viac než dvojnásobok priemeru rozvíjajúcich sa trhov. Príčinou sú dlhodobé vnútorné konflikty, ekonomická nespráva, medzinárodné sankcie a devastujúci dopad odtrhnutia Južného Sudánu v roku 2011, ktorý výrazne znížil príjmy z ropy.
Tieto faktory prinútili Sudán spoliehať sa na externé pôžičky na krytie rozpočtových deficitov, čo vyvolalo chronickú ekonomickú nestabilitu. Dlhová záťaž výrazne obmedzuje fiškálny priestor a tým aj investície do infraštruktúry, verejných služieb a ekonomickej diverzifikácie, čím brzdí rast. Hoci nedávne medzinárodné iniciatívy na úľavu dlhu začali riešiť tieto problémy, Sudán zostáva veľmi zraniteľný. Pretrvávajúca politická nestabilita – vrátane občianskej vojny od roku 2023 – a obmedzené ekonomické reformy sťažujú riadenie dlhu.
Bahrajn (131 %)
Pomer verejného dlhu k HDP Bahrajnu sa medzi rokmi 2012 a 2023 takmer strojnásobil. Tento nárast súvisí s niekoľkými faktormi. Kolaps globálnych cien ropy v rokoch 2014–2016 znížil príjmy z uhľovodíkov, čím sa zhoršil fiškálny deficit.
Rastúce vojenské a bezpečnostné výdavky v reakcii na regionálnu nestabilitu ďalej zaťažili verejné financie, zatiaľ čo snahy o diverzifikáciu ekonomiky si vyžadovali rozsiahle verejné investície. V roku 2018 Bahrajn získal finančnú podporu 10 miliárd USD od susedných krajín z Perzského zálivu, podmienenú fiškálnymi reformami vrátane zavedenia dane z pridanej hodnoty (DPH).
Napriek týmto opatreniam zostáva verejný dlh Bahrajnu problémom a očakáva sa, že sa v nasledujúcich rokoch ešte zvýši; prognóza na rok 2025 hovorí o 131 % HDP. Neochota vlády výrazne zvyšovať dane spolu s tlakom na sociálne výdavky na udržanie stability budú naďalej podnecovať rast dlhu.
Maldivy (125 %)
Verejný dlh Maldiv stúpol výrazne v posledných rokoch. Tento nárast je čiastočne spôsobený rozsiahlym požičiavaním na ambiciózne infraštruktúrne projekty, ako sú Čínsko-maldivský priateľský most a rozšírenie medzinárodného letiska Velana. Pandémia Covid-19 tiež vážne zasiahla ekonomiku závislú na cestovnom ruchu, ktorá sa v roku 2020 zmenšila o tretinu, čo si vyžiadalo zvýšené vládne výdavky na zmiernenie dopadov; v tom istom roku sa rozpočtový deficit nafúkol na viac než pätinu HDP
