O odhalení sprenevery – vrátane nadhodnotenia stavebných nákladov – časti štátnych výdavkov vo výške 19,4 miliardy rubľov (165 miliónov eur) informovala ruská prokuratúra v decembri minulého roka. Starovojtovu účasť na sprenevere podľa ruskej mediálnej skupiny RBK momentálne preverujú ruské úrady.
Ruské médiá predtým uviedli, že výstavba opevnenia hranice stála takmer 15 miliárd rubľov a trvala približne tri roky. Práce sa začali v čase, keď bol Starovojt gubernátorom Kurskej oblasti, teda v rokoch 2019 až 2024. Prokuratúra podľa Reuters tvrdí, že práce neboli dokončené včas a že zmizlo najmenej 3,2 miliardy rubľov (27 miliónov eur). Rovnako však neboli dostatočne pevné na to, aby zabránili ukrajinským jednotkám v prelomení a obsadení územia v Kurskej oblasti v roku 2024.
Mohol byť hlavným obžalovaným?
Odvtedy boli Starovojtov nástupca na poste guvernéra Alexej Smirnov a jeho bývalý zástupca Alexej Dedov zatknutí a obvinení z rozsiahlych podvodov v súvislosti s výstavbou opevnení.
„Pán Starovojt sa mohol stať jedným z hlavných obžalovaných v tomto prípade,“ naznačilo utorňajšie vydanie ekonomického denníka Kommersant. Ruské úrady ale toto tvrdenie nepotvrdili.
Ak však u exministra dopravy zavládol strach z trestného stíhania, prinútil ho vziať si život? „Najdramatickejšou časťou celej tejto re-stalinizácie, ktorá sa v Rusku v posledných rokoch deje, je to, že vysokopostavený vládny úradník [spáchal samovraždu], pretože nemal iný spôsob, ako sa zo systému dostať,“ hovorí Nina Chruščovová, profesorka medzinárodných vzťahov na The New School v New Yorku.
„Musel sa báť, že ak bude vyšetrovaný, dostane desiatky rokov väzenia a že jeho rodina bude nesmierne trpieť. Takže niet cesty von. Okamžite som si spomenula na Serga Ordžonikidzeho (Grigorij Konstantinovič Ordžonikidze), jedného zo Stalinových ministrov, ktorý [spáchal samovraždu] v roku 1937, pretože cítil, že niet cesty von. Keď začnete premýšľať o roku 1937 v dnešnom prostredí, prinúti vás to hlboko sa zamyslieť,“ dodáva profesorka.
V televízii správe venovali 18 sekúnd
Smrť Romana Starovojta sa možno dostala na titulné stránky novín. Ale táto „takmer jedinečná udalosť v ruských dejinách“ získala v štátnej televízii minimálne pokrytie. Možno je to preto, že Kremeľ uznáva moc televízie formovať verejnú mienku. V Rusku má televízia väčší vplyv ako noviny. Takže pokiaľ ide o televíziu, úrady majú tendenciu byť opatrnejšie a obozretnejšie pri šírení správ.
Pondelkové hlavné večerné spravodajstvo na stanici Rossia-1 obsahovalo štvorminútovú reportáž o tom, ako Putin vymenoval nového úradujúceho ministra dopravy Andreja Nikitina. Vôbec sa nespomenulo, že predchádzajúci minister dopravy bol odvolaný alebo že ho našli mŕtveho.
Len o štyridsať minút neskôr, ku koncu spravodajstva, moderátor stručne spomenul smrť Romana Starovojta. Moderátor jej venoval celých 18 sekúnd, čo znamená, že väčšina Rusov pravdepodobne nebude pondelkové dramatické udalosti považovať za významný vývoj.
Pre politickú elitu, Je to iný príbeh. Pre ministrov, guvernérov a ďalších ruských úradníkov, ktorí sa snažili byť súčasťou politického systému, bude to, čo sa stalo Starovojtovi, slúžiť ako varovanie. „Na rozdiel od minulosti, keď ste mohli získať tieto pracovné miesta, zbohatnúť, postúpiť z regionálnej úrovne na federálnu, dnes to zjavne nie je kariérna cesta, ak chcete zostať nažive,“ hovorí Nina Chruščovová.
„Nielenže neexistuje žiadna vzostupná mobilita, ale aj zostupná mobilita končí smrťou“. Podľa profesorky je to pripomienka nebezpečenstiev, ktoré vyplývajú z narušenia systému.
