Je veľkým kritikom amerického prezidenta, čo sa mu zjavne náležite vypomstilo. Spisovateľovi odňali víza do USA, čo okomentoval vtipne.
Nigérijský spisovateľ a dramatik Wole Soyinka – prvý africký laureát Nobelovej ceny za literatúru a veľký kritik prezidenta USA Donalda Trumpa – v utorok oznámil, že konzulát Spojených štátov v Lagose mu zrušil vízum.
Karta sa rozrezala na pár kúskov
91-ročný autor, ktorý v roku 1986 získal Nobelovu cenu za literatúru, uviedol, že americký konzulát ho požiadal, aby si priniesol pas, aby mu mohli víza zrušiť osobne, keďže sa objavili nové, bližšie nešpecifikované informácie, píše BBC.
Soyinka na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v utorok, označil pozvanie za „dosť kuriózny ľúbostný list od ambasády“. Predtým mal trvalý pobyt v USA, ale v roku 2016 sa ho vzdal a na protest proti zvoleniu prezidenta Donalda Trumpa roztrhal svoju zelenú kartu. Tá slúži ako povolenie na trvalý pobyt v USA – ktoré si cenia mnohí africkí imigranti v USA.
Soyinka v utorok potvrdil, že už nemá zelenú kartu – a žartom dodal, že mu „spadla medzi prsty nožníc a rozrezala sa na pár kúskov“.
Väčšina diel je politicky ladená
Wole Soyinka je autorom približne 60 divadelných hier, mnohých básní, esejí, kritických štúdií, autobiografických príbehov, ako aj troch románov. Väčšina jeho umeleckých diel je zameraná politicky. Je trvalým stúpencom nigérijskej demokracie.
Stelesňoval generáciu černošských anglicky píšucich spisovateľov, ktorí sa od 60. rokov 20. storočia dištancovali od konceptu „négritude“ – hnutia, ktoré pred 2. svetovou vojnou spustili frankofónni spisovatelia ako Aimé Césaire z Martiniku a Léopold Sédar Senghor zo Senegalu. Wole Soyinka uprednostňoval myšlienku „tigritude“.
Kým „négritude“ zdôrazňovala hrdosť na čiernu identitu a africké korene v opozícii voči kolonializmu, „tigritude“ symbolizuje aktívnu, sebavedomú africkú identitu, ktorá sa nepotrebuje verbálne potvrdzovať, ale prejavuje sa skutkami.
Prirovnal ho k diktátorovi
Slávny autor pravidelne vyučuje na amerických univerzitách už 30 rokov. „Nemám víza. Mám zákaz vstupu,“ povedal v utorok. Na otázku, či by zvážil návrat do USA, Soyinka reagoval vtipne: „Koľko mám rokov?“ Americké veľvyslanectvo v Nigérii uviedlo, že sa nemôže vyjadrovať k jednotlivým prípadom.
Soyinka už dlho kritizuje radikálny postoj Trumpovej administratívy k imigrácii a zrušenie víz spája so svojou otvorenou kritikou. Tvrdí, že jeho nedávne prirovnanie Trumpa k ugandskému diktátorovi – „Idi Amin v bielej tvári“ – mohlo prispieť k súčasnej situácii.
„Keď som Donalda Trumpa nazval Idi Amin, myslel som si, že mu tým dám kompliment,“ povedal Soyinka, „správa sa ako diktátor,“ dodal.
Rozsiahle zmeny v udeľovaní víz
Idi Amin bol ugandský vojenský dôstojník a diktátor, prezývaný aj „Mäsiar Ugandy“, ktorý vládol krajine v rokoch 1971 až 1979 a bol neslávne známy svojím brutálnym režimom a rozsiahlym porušovaním ľudských práv.
V roku 1971 sa samozvane vyhlásil za hlavu štátu, v roku 1979 ho zvrhli po období represií, a za jeho vládnutia zomrelo 300- až 500-tisíc Ugandčanov, množstvo ľudí indickej a pakistanskej komunity bolo vyhostených. Následne generál utiekol do Líbye, a potom do Saudskej Arábie, kde v roku 2003 zomrel.
V júli americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo rozsiahle zmeny vo svojej politike udeľovania víz pre občanov Nigérie a niekoľkých ďalších afrických krajín, ktoré by sa netýkali imigrantov a diplomatických osôb.
Podľa tejto politiky by takmer všetky víza pre občanov Nigérie a štátnych príslušníkov Kamerunu, Etiópie a Ghany boli nateraz jednorazové a platné iba tri mesiace, čím by sa zrušili päťročné víza na viac vstupov, ktoré predtým mali.
