Program Artemis, predstavený v roku 2017, je koncipovaný ako viacfázový projekt, ktorého hlavným zámerom je vybudovanie dlhodobej ľudskej prítomnosti na Mesiaci. Zároveň má slúžiť ako kľúčový krok v prípravách na budúce pilotované výpravy na Mars.
Počas misií Apollo v rokoch 1969 až 1972 sa po mesačnom povrchu prešlo dvanásť astronautov, všetci s americkým občianstvom. Európa sa zatiaľ do tejto historickej kapitoly nezapísala, no situácia sa má zmeniť vďaka zapojeniu Európskej vesmírnej agentúry do programu Artemis, píše Polsat News.
Európske krajiny sa podieľajú na výrobe dôležitých komponentov pre kozmickú loď Orion aj pre budúcu lunárnu stanicu Gateway. Tento príspevok zabezpečuje, že v ďalších fázach programu budú mať európski astronauti garantované miesta na letoch k Mesiacu. Prvým Európanom, ktorý by sa mohol postaviť na jeho povrch, má byť niektorý z aktuálnych astronautov ESA.
Zatiaľ nie je definitívne stanovené, z ktorej krajiny bude tento astronaut pochádzať, no podľa odborníčky na vesmírnu medicínu Anny Fogtmanovej z Výcvikového centra astronautov ESA v Kolíne nad Rýnom má v tomto smere výraznú výhodu Nemecko. Fogtmanová, ktorá pochádza z Poľska, je súčasťou tímu zodpovedného aj za ochranu posádky misie Artemis II pred účinkami kozmického žiarenia.
Štart pilotovanej misie sa posúva
Misia Artemis II má byť prvým pilotovaným letom k Mesiacu po viac ako päťdesiatich rokoch a jej cieľom je dosiahnuť obežnú dráhu Mesiaca. Podľa informácií NASA sa pôvodne počítalo s otvorením prvého štartovacieho okna 6. februára, pričom štart sa mal uskutočniť najneskôr do apríla 2026.
NASA však oznámila, že štart sa odkladá na marec, keďže počas rozhodujúcej skúšky tankovania paliva došlo k vážnym únikom. Podľa portálu space.com prichádza do úvahy niekoľko marcových termínov, konkrétne 6. až 9. marca a tiež 11. marca. Ďalšie možné štartovacie okná sú naplánované na začiatok a záver apríla. Artemis II je pritom považovaná za zásadný test pred samotným pristátím ľudí na Mesiaci v rámci misie Artemis III.
Európsky podiel na programe Artemis
Nepilotovaná loď Orion už v roku 2022 úspešne obletela Mesiac počas misie Artemis I. Pristátie astronautov na mesačnom povrchu sa očakáva v rámci misie Artemis III, ktorej štart NASA predbežne plánuje najskôr na koniec roka 2027. Následnou etapou programu má byť vybudovanie stanice Gateway na obežnej dráhe Mesiaca.
Fogtmanová upozornila, že Európa je v súčasnosti zapojená do všetkých významných pilotovaných vesmírnych programov. V prípade Artemis je kľúčovým príspevkom ESA dodávka Európskeho servisného modulu pre loď Orion, ktorý zabezpečuje jej pohon aj energetické systémy. Súčasťou lode sú aj ďalšie zariadenia z Európy, napríklad prístroje na meranie ionizujúceho žiarenia vyvinuté v Nemeckom leteckom centre.
Aj keď sa na misii Artemis II nezúčastní žiadny európsky astronaut, spolupráca medzi ESA a NASA je veľmi úzka. Podľa Fogtmanovej vznikli pravidlá ochrany zdravia posádky na základe spoločných skúseností všetkých partnerov a tieto postupy sa budú uplatňovať nielen počas Artemis II, ale aj pri budúcej prevádzke stanice Gateway.
Kto bude prvým Európanom na Mesiaci
Výstavba stanice Gateway má predstavovať ďalšiu fázu programu Artemis po úspešnom pristátí ľudí na Mesiaci. Na tomto projekte spolupracujú NASA, ESA, japonská agentúra JAXA, kanadská CSA a vesmírne centrum Spojených arabských emirátov. Európa chce podľa Fogtmanovej posilniť svoju autonómiu vo vesmírnych projektoch aj tým, že vyšle vlastný tím odborníkov do Houstonu, ktorí sa budú podieľať na rozhodovaní v riadiacom stredisku počas misie Artemis II. Cieľom je získať praktické skúsenosti ešte predtým, ako sa do programu zapojí európsky astronaut priamo na palube.
Ako ďalej uviedla, Nemecko počas zasadnutia Ministerskej rady ESA oficiálne deklarovalo ambíciu, aby prvý Európan v programe Artemis pochádzal práve z ich krajiny. Zatiaľ nie je určené, pri ktorej misii by k tomu malo dôjsť, no s vysokou pravdepodobnosťou by išlo o Artemis III, ktorej cieľom je návrat človeka na Mesiac po viac než polstoročí.
Fogtmanová zároveň zdôraznila, že Európa má v programe Artemis veľmi silné postavenie, čo jej poskytuje dobrú vyjednávaciu pozíciu. Osobne by privítala, keby sa prvou Európankou na Mesiaci stala žena, napríklad astronautka ESA Samantha Cristoforetti, ktorá má za sebou dlhodobé pobyty vo vesmíre. Keďže je však Talianka a medzi nemeckými astronautmi sú v súčasnosti iba muži, je pravdepodobné, že historický prvý krok Európana na mesačný povrch urobí práve jeden z nich.
