Reformný kandidát Mehdi Karúbí v otvorenom liste Alímu Chameneímu obvinil jeho syna, že prostredníctvom členov revolučných gárd a milície Basídž zasahoval do volebného procesu a podporoval Ahmadínedžáda. Podobné podozrenia sa objavili aj o štyri roky neskôr. Prezidentské voľby v roku 2009 vyvolali masové protesty známe ako Zelené hnutie v Iráne. Ulice veľkých miest zaplnili státisíce ľudí a medzi demonštrantmi zaznievali aj heslá namierené proti možnosti, že by Modžtabá Chameneí raz nahradil svojho otca.
Niektorí reformní politici dokonca tvrdili, že výsledok volieb pripomínal politický prevrat. Protesty napokon viedli k tvrdým zásahom režimu a k domácemu väzeniu viacerých opozičných lídrov.
Samotná predstava, že by sa vedenie Iránu prenieslo z otca na syna, vyvoláva v krajine silné kontroverzie. Islamská republika totiž vznikla po iránsko-islamskej revolúcii, ktorá zvrhla monarchiu dynastie Dynastia Pahlaví. Nový systém mal byť opakom dedičnej vlády a zdôrazňoval, že najvyšší vodca má byť vybraný na základe náboženských vedomostí a politických schopností.
Výber Modžtabu Chameneího preto mnohí vnímajú ako citlivý moment, ktorý môže vyvolať ďalšie napätie v iránskej spoločnosti. Kritici upozorňujú, že takýto krok by mohol posilniť dojem, že politický systém sa postupne mení na dynastický model.
Tvrdý kurz voči Západu
Mnohí analytici očakávajú, že nový líder bude pokračovať v tvrdej politike svojho otca. Niektorí dokonca predpokladajú ešte konfrontačnejší prístup voči Západu. Dôvodom je aj osobná tragédia, podľa viacerých správ pri americko-izraelských úderoch prišiel o najbližších členov rodiny. Takáto skúsenosť môže podľa pozorovateľov ešte viac posilniť jeho neústupčivý postoj voči Spojeným štátom a ich spojencom.
Chameneí však vstupuje do funkcie v mimoriadne náročnom období. Irán sa potýka s ekonomickými problémami, medzinárodnou izoláciou a rastúcou nespokojnosťou časti obyvateľstva. Nový vodca tak stojí pred úlohou stabilizovať krajinu a presvedčiť verejnosť, že dokáže viesť štát v čase politických aj spoločenských turbulencií. Jeho skúsenosti s priamym riadením štátu sú pritom pomerne obmedzené, čo vyvoláva otázky o tom, ako sa dokáže vyrovnať s tlakom, ktorý funkcia prináša.
Bezpečnostné riziká navyše zostávajú vysoké. Izraelskí predstavitelia už naznačili, že každý nástupca Alího Chameneího sa automaticky stáva potenciálnym cieľom útokov. Nový najvyšší vodca Iránu sa tak ocitol v situácii, keď jeho moc síce prudko vzrástla, no zároveň sa výrazne zvýšilo aj osobné riziko.
Z muža, ktorý sa dlhé roky pohyboval v tieni, sa tak v priebehu krátkeho času stal jeden z najmocnejších a zároveň najohrozenejších lídrov súčasného sveta.
