Slovensko sa ocitá v situácii, keď sa náklady na sociálny štát a rastúce daňové zaťaženie stretávajú s realitou spomaľujúcej ekonomiky a vyčerpanej podnikateľskej sféry. Transakčná daň, ktorá nedávno rozvírila politickú scénu, je len špičkou ľadovca. Zatiaľ čo občania nesú hlavnú daňovú záťaž, firmy čelia novým poplatkom a nepriateľskému prostrediu. Kým susedné Poľsko stavia na rozvoji podnikania, Slovensko sa spolieha na 13. dôchodok. Je načase položiť si otázku: kam nás táto cesta dovedie?
Mnohí zamestnanci na Slovensku netušia, koľko z ich mzdy sa v skutočnosti stratí v štátnych rozpočtoch. Napríklad zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1 524 eur vyjde firmu ročne na viac ako 25-tisíc eur. Po všetkých daniach a odvodoch mu v čistom ostane len približne 14-tisíc eur – a aj z toho ešte časť minie na DPH a spotrebné dane. Reálne tak má k dispozícii menej ako polovicu hodnoty, ktorú vytvorí.
Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia je trend, ktorý sa na Slovensku roky prehlbuje. Nové výpočty ukazujú, že napriek rastu nákladov práce sa čistá mzda zvyšuje len minimálne. Väčšinu zvýšenia si vezme štát.
Firmy pod tlakom: menej príjmov, viac povinností
Z pohľadu podnikateľského sektora je situácia podobne nepriaznivá. Podľa portálu Trend tržby slovenských firiem podľa dostupných účtovných závierok medziročne klesli, hoci by vzhľadom na infláciu mali prirodzene rásť. Zisky sa znížili a viac ako 50-tisíc spoločností skončilo v strate – čo je nárast o pätinu. Napriek tomu vláda pokračuje v zaťažovaní podnikov cez nové poplatky a daňové povinnosti.
Medzi nimi dominuje kontroverzná transakčná daň. Hoci jej výnos predstavuje len približne pol percenta HDP, v praxi ide o druhú najvyššiu daň pre podnikateľov. A to v čase, keď sú firmy oslabené infláciou, klesajúcim dopytom a neistou budúcnosťou.
Daň, ktorá bije do očí
Na rozdiel od iných daní, ktoré sú „skryté“ v cenách alebo výplatách, transakčná daň sa uplatňuje pri každom pohybe peňazí. Podnikateľ ju vidí priamo – pri každom prevode, platbe či operácii. V tom spočíva jej politický problém: ľudia a firmy si ju uvedomujú okamžite. A keďže ekonomická situácia je napätá, neprekvapuje, že táto daň vyvolala ostrú reakciu verejnosti aj podnikateľskej sféry.
Transakčná daň síce zvyšuje náklady podnikateľov, no pre štátny rozpočet nepredstavuje kľúčový príjem. Aj keď premiér Robert Fico tvrdí, že je dôležitá pre finančnú stabilitu, jej výnos nedosahuje ani výdavky na 13. dôchodky. Firmy síce prispejú stovkami miliónov eur navyše, no v porovnaní s domácnosťami odvádzajú výrazne menej – len asi tretinu.
Najväčší podiel na daňových príjmoch majú bežní ľudia, najmä zamestnanci, ktorí spolu štátu ročne odvádzajú približne 20 miliárd eur. Významnou súčasťou sú dane z príjmu, spotrebné dane a najmä DPH, ktorá tvorí najväčší objem štátnych príjmov. Nepomáha ani fakt, že Slovensko malo v roku 2023 vyššiu mieru daňového zaťaženia ako Česko, Poľsko, Maďarsko, ale aj priemer EÚ.
Sociálna politika na hrane udržateľnosti
Model, na ktorom Slovensko stálo posledné roky – kombinácia zvyšovania verejného dlhu a zvyšovania zákonných povinností podnikateľov – začína zlyhávať. Vysoké úrokové sadzby brzdia ďalšie zadlžovanie a hospodársky rast stagnuje.
Zákonodarcovia doteraz zvyšovali výdavky bez ohľadu na udržateľnosť – príkladom je 13. dôchodok. Ten síce politicky funguje pre voličov, no z ekonomického hľadiska predstavuje ďalší tlak na verejné financie. Napriek všetkým daniam iba výdavky na 13. dôchodok prevyšujú očakávaný výnos z transakčnej dane. Slovensko sa tak dostáva do nebezpečnej špirály a všímajú si to domáce aj zahraničné inštitúcie.
„Politici sú veľmi produktívni, keď ide o zvyšovanie nákladov niekoho iného. Veľmi radi využívajú zamestnávateľov na rozdávanie sociálnych výdavkov, ktoré sa neukážu v deficite rozpočtu štátu. Aj pri nezmenenej mzde vzrástli náklady na zamestnanca za posledných šesť rokov o 14 percent,“ píše agentúra INESS.
Medzinárodné varovania: rating v ohrození
Agentúra S&P Global nedávno znížila výhľad ratingu Slovenska, čo signalizuje rastúce riziká v očiach investorov. Medzi hlavné dôvody patrí extrémna otvorenosť ekonomiky a narastajúce daňové zaťaženie, ktoré dusí podnikateľské prostredie.
Očakávaný ekonomický rast pre najbližšie roky sotva presiahne jedno percento ročne. Znamená to menej príjmov do štátneho rozpočtu, menej peňazí na sociálne programy – a ešte väčší tlak na tých, čo platia dane. Minister financií však považuje hodnotenie za pozitívnu správu vzhľadom na snahu vlády o konsolidáciu financií.
Politické dôsledky a porovnanie s Poľskom
Zatiaľ čo transakčná daň bola pôvodne schválená všetkými koaličnými stranami, klesajúce preferencie vládnych strán nútia politikov zmeniť svoj postoj a opatrnejšie pristupovať k ďalšiemu zvyšovaniu daní. Reakciou na tento tlak je snaha prehodnotiť doterajšiu konsolidačnú stratégiu, čo je viditeľné aj v politických prieskumoch, ktoré naznačujú možný nárast moci opozície. Tento politický obrat však nevyhnutne vedie k tomu, že Slovensko sa čoraz viac prikláňa k modelu „zdanenej solidarity“.
Napríklad susedné Poľsko zvolilo iný prístup: jeho vláda zameriava svoje úsilie na podporu podnikania a znižovanie byrokracie. Premiér Donald Tusk nedávno označil podnikateľov za „národný poklad“, čím zvýraznil význam podnikateľského sektora pre rast ekonomiky. Tento rozdielny politický prístup priniesol Poľsku výrazný úspech – predbehli nás nielen v raste priemernej mzdy, ale aj v celkovej životnej úrovni.
Slovensko tak stojí pred otázkou, či dokáže zmeniť svoju cestu a vrátiť sa na dráhu hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, alebo bude naďalej stagnovať pod ťarchou svojho súčasného modelu sociálneho štátu.
