Priemerné platy sa v Európe výrazne líšia. Rovnako aj životné náklady. Ktoré krajiny teda ponúkajú najvyššie platy? A aké sú platy upravené podľa štandardov kúpnej sily? Euronews sa bližšie pozrel na to, ako sa priemerné platy líšia v Európe, a to v nominálnom vyjadrení aj v štandardoch kúpnej sily.
Existujú rôzne definície mzdy, platu a zárobku, pričom každá z nich odráža iné aspekty. Užitočná je najmä priemerná mzda na zamestnanca upravená o plný úväzok. Výpočet Eurostatu je založený na priemernej hrubej ročnej mzde za prácu na plný úväzok. Euronews tieto údaje prepočítal na mesačné platy jednoduchým vydelením 12.
V roku 2023 sa priemerná upravená mesačná mzda na zamestnanca na plný úväzok pohybovala od 1 125 € v Bulharsku po 6 755 € v Luxembursku. Priemer EÚ bol 3 155 €. Dánsko je okrem Luxemburska jedinou krajinou EÚ s platom vyšším ako 5 000 €. Ponúka 5 634 €. Írsko (4 890 €) a Belgicko (4 832 €) sa tejto hranici veľmi približujú.
Rakúsko (4 542 €), Nemecko (4 250 €) a Fínsko (4 033 €) tiež ponúkajú platy vyššie ako 4 000 €. Približne 10 z 26 krajín EÚ vypláca menej ako 2 000 €. Spomedzi 26 krajín EÚ (okrem Holandska z dôvodu chýbajúcich údajov Eurostatu) 10 krajín uviedlo priemernú hrubú mzdu nižšiu ako 2 000 €.
V štyroch členských štátoch bol priemerný plat nižší ako 1 500 €. Poľsko sa nachádzalo tesne nad touto úrovňou (1 505 €). V Rumunsku, Grécku a Maďarsku sa mzdy pohybovali okolo 1 400 €.
Krajina | Mzda |
---|---|
Luxembursko | 6 755 € |
Dánsko | 5 634 € |
Írsko | 4 890 € |
Belgicko | 4 832 € |
Rakúsko | 4 542 € |
Nemecko | 4 250 € |
Fínsko | 4 033 € |
Švédsko | 3 718 € |
Francúzsko | 3 555 € |
Priemer EÚ | 3 155 € |
Slovinsko | 2 757 € |
Taliansko | 2 729 € |
Španielsko | 2 716 € |
Malta | 2 499 € |
Litva | 2 265 € |
Cyprus | 2 203 € |
Estónsko | 2 075 € |
Česko | 1 955 € |
Portugalsko | 1 911 € |
Lotyšsko | 1 858 € |
Chorvátsko | 1 794 € |
Slovensko | 1 583 € |
Poľsko | 1 505 € |
Rumunsko | 1 478 € |
Grécko | 1 418 € |
Maďarsko | 1 408 € |
Bulharsko | 1 125 € |
Švajčiarsko | 8 104 € |
Nórsko | 5 027 € |
Holandsko | 4 629 € |
Spojené kráľovstvo | 4 240 € |
Turecko (2022) | 873 € |
Údaje Eurostatu pokrývajú 26 krajín EÚ. Hoci nie sú priamo porovnateľné kvôli metodickým rozdielom, priemerná ročná mzda na zamestnanca na plný úväzok podľa OECD zahŕňa viac európskych krajín. Podľa OECD bola priemerná mzda vo Švajčiarsku 8 104 €, čo z neho robí najlepšie platiacu krajinu v Európe. Ďalšia krajina Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), Nórsko, ponúkala priemerný plat 5 027 €. Spojené kráľovstvo malo priemerný plat 4 220 €.
Holandsko sa so sumou 4 629 € radí medzi najlepšie platiace krajiny EÚ. Turecko, kandidátska krajina EÚ, zaznamenalo najnižší priemerný plat vo výške 873 €, čím sa ako jediná krajina dostala pod hranicu 1 000 €. Všeobecný trend ukazuje, že krajiny západnej a severnej Európy vedú v úrovni platov, zatiaľ čo južná a východná Európa majú tendenciu ponúkať výrazne nižšie nominálne mzdy.
Najvyššie platy v Európe podľa kúpnej sily
Rozdiely v priemerných platoch sa zmenšujú, ak sa merajú v štandardoch kúpnej sily, pretože sa tým eliminuje vplyv rozdielov v cenovej hladine. Parita kúpnej sily je umelá menová jednotka, pričom za jednu jednotku možno teoreticky kúpiť rovnaké množstvo tovaru a služieb v každej krajine V rámci EÚ však pretrvávajú značné rozdiely. V nominálnom vyjadrení je najvyššia priemerná mzda šesťkrát vyššia ako najnižšia. Po úprave sa tento rozdiel zmenší na pomer 2,6.
V EÚ sa priemerné platy podľa kúpnej sily pohybujú od 1 710 € v Grécku po 4 479 € v Luxembursku, zatiaľ čo priemer EÚ je 3 155 €. Do prvej päťky krajín sa zaradilo aj Belgicko (4 038 €), Dánsko (3 904 €), Nemecko (3 898 €) a Rakúsko (3 851 €).
Na konci rebríčka sú Slovensko, Bulharsko a Maďarsko, ktoré majú priemerné mzdy nižšie ako 2 100 €. Rumunsko sa v rebríčku umiestňuje výrazne vyššie. Spomedzi údajov OECD vyniká Švajčiarsko s vysokou mzdou v kúpnej sile na úrovni 4 412 €. Nasledujú Holandsko a Nórsko, ktoré ponúkajú približne 3 800 €. Priemerný plat v Spojenom kráľovstve bol 3 357 €. Podobne ako Rumunsko, aj Turecko (2 413 €) si v tomto ukazovateli drží výrazne lepšiu pozíciu.
Význam vyššej produktivity a vyjednávacej sily
Dr. Sotiria Theodoropoulou, vedúca oddelenia európskych, hospodárskych, zamestnaneckých a sociálnych politík Európskeho odborového inštitútu (ETUI), pri vysvetľovaní rozdielov v mzdách v jednotlivých krajinách uviedla, že vyššia produktivita je materiálnym základom pre trvalo vyššie mzdy. Poukázala na to, že ekonomiky s vyššou priemyselnou alebo finančnou aktivitou majú tendenciu byť produktívnejšie. Vyššiu produktivitu majú zvyčajne aj priemyselné odvetvia so špičkovými technológiami.
Zdôraznila tiež úlohu inštitúcií trhu práce. „Všeobecnejšie povedané, vyššia vyjednávacia sila pracovníkov – či už pochádza zo silných inštitúcií kolektívneho vyjednávania, alebo/a z politík, ktoré im poskytujú „vonkajšie možnosti“ na trhu práce – zvyšuje pravdepodobnosť, že sa nárast produktivity premietne do vyšších miezd a nákladov práce,“ povedala pre Euronews.