Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie, kde ľudia žijú v najpreplnenejších domácnostiach. Na jedného obyvateľa pripadá najmenej obytného priestoru v celej únii a situáciu zhoršuje pomalé tempo výstavby. Najťažšiu pozíciu majú mladí ľudia v Bratislave, kde rast obyvateľov a vysoké ceny bývania vytvárajú takmer nedostupné podmienky pre osamostatnenie sa.
Slovensko sa podľa údajov Eurostatu dlhodobo drží na chvoste Európskej únie, pokiaľ ide o počet izieb na osobu. V súčasnosti u nás pripadá iba 1,1 izby na človeka, čo je najnižší údaj spolu s Rumunskom. Priemer EÚ dosahuje až 1,7 izby. Preplnenosť bývania zostáva rozšírená: takmer 30 % Slovákov žije v domácnostiach, kde počet izieb nestačí veľkosti rodiny. Hoci súčasné čísla sú o niečo lepšie ako v roku 2015, keď bolo preplnených domácností až 37,8 %, zlepšenie prebieha veľmi pomaly.
Výstavba nových bytov nestačí rásť dopytu
Jednou z hlavných príčin je pomalý prírastok nového bývania. Dáta Štatistického úradu ukazujú, že tento rok bolo dokončených len 11 015 bytov, čo je výrazne pod dlhodobým priemerom. Ešte slabšie sú nové začaté projekty – tých sa spustilo 11 511, čo predstavuje pokles až 22 %. Keďže dopyt po bývaní rastie rýchlejšie ako jeho ponuka, výsledkom je neustály rast cien nehnuteľností.
Najväčší nápor zažíva Bratislavský kraj, ktorý je zároveň jediným regiónom na Slovensku, kde počet obyvateľov v okresoch vzrástol o viac ako 5 %. Prichádzajú sem mladí ľudia z celej krajiny, a to ešte viac prehlbuje nedostatok bytov. Hypotekárne úvery využívajú najmä ľudia s vyššími príjmami, no práve tí mladší, ktorí chcú zostať v hlavnom meste, sú na hypotéku najviac odkázaní.
Mladí majú problém našetriť si na vlastné bývanie
Podľa údajov platformy Portu si mladí ľudia vo veku 18 až 26 rokov len ťažko vytvárajú finančnú rezervu.
Takmer 4 z 10 mladých deklarujú majetok nižší ako 4000 eur. Výraznejšiu finančnú základňu nad 20 000 eur má len približne pätina.
Až 43,5 % mladých má ročný príjem do 4000 eur, čo výrazne komplikuje možnosť nasporiť si potrebných 20 % hodnoty nehnuteľnosti, ktoré banky vyžadujú.
Mama hotel ako dôsledok pomalého osamostatňovania
Nie je preto prekvapením, že na Slovensku zostávajú mladí ľudia s rodičmi dlhšie než v takmer ktorejkoľvek inej krajine EÚ.
V kategórii 25 – 34 rokov žije s rodičmi až 57,5 % Slovákov.
Pre porovnanie: v Česku je to len 22,8 %, v EÚ v priemere 29,7 %.
V horšej situácii ako Slovensko sa v tomto ukazovateli nachádzajú už len chorvátske domácnosti.
V energopomoci sú diery
Energopomoc pre domácnosti ohlásená v stredu (5. 12.) ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas-SD) má nedostatky. Bez príspevku štátu na energie môže zostať napríklad dôchodca, ktorý u ktorého majú trvalý pobyt jeho deti pracujúce a žijúce v Bratislave, na druhej strane ho môže dostať podnikateľ, ktorý si vypláca iba minimálnu mzdu a má aj niekoľko investičných bytov. V piatok na to na tlačovej konferencii upozornila opozičná strana SaS.
„Majiteľ firemného investičného bytu, ktorý si uplatnil na tento byt odpočet DPH, vlastní niekoľko takýchto bytov, vypláca si minimálnu odmenu konateľa, splní na byte, kde má nahlásený trvalý byt, podmienky pre energopomoc a automaticky túto energopomoc dostane na všetky ostatné byty,“ upozornil poslanec za SaS Karol Galek. „No a na druhej strane je tu dôchodca z Oravy, u ktorého majú nahlásený pobyt aj jeho deti,“ uviedol Galek. V niektorých prípadoch môže suma príjmov presiahnuť stanovenú sumu a tento dôchodca na energopomoc nedosiahne.
Problémom podľa Galeka je, že ľudia nemali čas sa pripraviť a v takýchto prípadoch si trvalý pobyt prepísať na novú adresu. Poslanec vyzval ministerku Sakovú, aby zabezpečila systém, ktorý dokáže reagovať na zmeny v prípade, ak si napríklad členovia domácnosti zmenia trvalý pobyt. „V opačnom prípade sme pripravení túto diskrimináciu, a to v záujme ľudí, v záujme slovenských domácností, ktorí túto pomoc reálne potrebujú, riešiť na Ústavnom súde,“ dodal Galek.
Nedostatky v energopomoci kritizovalo aj Hnutie Slovensko. Jeho predseda Igor Matovič poukázal na vrstvu najbohatších, ktorí nemajú pracovný pomer, ale zarábajú cez dividendy. Tie sa totiž v súčasnosti do výpočtov na oprávnenosť energopomoci nerátajú. Podľa ministerstva hospodárstva tieto príjmy budú brané do úvahy až od budúceho roka.
Ďalšou skupinou ľudí s nadštandardným príjmom, ktorí energopomoc môžu dostať, sú podľa Hnutia Slovensko politici. Veľkú časť ich príjmov totiž tvoria paušálne náhrady, ktoré podľa aktuálnych pravidiel do posudzovania nespadajú.
