Ženy mu neboli cudzie, ale z ich sveta sa cítil ako hosť. Milan Lasica bol obdivovaný, rešpektovaný, vtipný – no keď prišlo na lásku, zostával rozpačitý. V jeho živote sa objavili silné, známe ženy. Niektoré si ho zamilovali. On si však často nevedel rady s tým, čo s ich citmi robiť.
Jeho dcéra Hana Lasicová teraz hovorí otvorene: „Čo sa jeho vzťahu k ženám týka, bol naozaj trošku zvláštny.“ Po troch rokoch práce dokončila knihu o svojom otcovi. A počas písania sa pred ňou otvorili dvere do oblastí, o ktorých sa doma nehovorilo, vrátane nečakaných detailov o jeho prvom manželstve so Zorou Kolínskou. Píšu o tom aj dobrenoviny.sk.
Otec, ktorý sa hanbil zamilovať
Hoci sa o ňom hovorilo ako o mužovi, ktorý mohol mať ktorúkoľvek, on sám tvrdil, že s flirtovaním a zvádzaním sa nikdy veľmi nekamarátil. „Chýbalo mi, že som so ženami nevedel nadväzovať celkom prirodzené kontakty,“ povedal pre Korzár. A priznal aj to, že keď ho už nejaká žena prenasledovala, väčšinou to nebola taká, o ktorú by stál.
K ženskému svetu mal blízko od detstva. Po rozvode rodičov vyrastal u starej mamy a tety, ktoré mu dali viac lásky, než by zvládol spracovať. „Mama žila s Weselým v malej garsónke, takže si ma nemohla vziať k sebe. Vzdala sa ma, čo bolo vtedy netradičné,“ spomínal Lasica v jednom z rozhovorov. Dodával, že ho rozmaznávali – vrátane chvíle, keď mu babka skoro kúpila živého koňa, len preto, že sa mu raz zapáčil.
Keď sa oženil, ani nevedel ako
Zoru Kolínsku si vzal, keď mal dvadsaťdva a zároveň promoval na vysokej škole. Hana Lasicová dnes s úsmevom dodáva: „Ono to v podstate vyzeralo tak, že spolu chodili, on ani nerozumel prečo a potom takisto nerozumel, že bol zrazu ženatý.“ Lasica to celé komentoval s typickým humorom – vraj sa ženiť nechcel, len mu bolo hlúpe to nahlas povedať.
Ich manželstvo trvalo sedem rokov. V čase, keď sa s Júliusom Satinským viac angažovali v Česku, Kolínska si zvykla na nezávislosť. A podľa Hany Lasicovej existoval aj konkrétny, osobný dôvod rozvodu, ktorý však do knihy nezaradila: „To už boli veci veľmi osobného charakteru.“
Zamilovaný do hlasu
Lasica bol očarený viacerými ženami – jednou z nich bola speváčka Marcela Laiferová. Písal jej texty, možno ju aj miloval. No ona si to nikdy nevšimla. „On bol zvláštny. Čo môže aj otcova sestra potvrdiť, že čo sa jeho vzťahu k ženám týka, bol naozaj trošku zvláštny,“ povedala Hana po rozhovore so speváčkou.
Neskôr sa zamiloval do Magdy Vášáryovej – no predtým sa márne pokúšal o jej sestru Emíliu, ktorú spoznal ešte počas štúdia. „Emília bola veľmi krásna. Všetci sme sa okolo nej začali točiť… Pamätám si, že som ju raz pozval do kina, nenechala sa ani chytiť za ruku,“ vravel s úsmevom. Po neúspechu si chodil do kina sám.
Keď sa neskôr znova stretol s Magdou Vášáryovou, bola už dospelá a vydatá. Ich kontakt ostával formálny: „Dobrý deň, pán Lasica.“ A on jej vravel: „Servus, Adika!“ – celé roky. Vzťah medzi nimi sa rozvinul, až keď obaja mali dosť skúseností, bolesti aj odstupu. Magda si na to spomína bez sentimentu: „Bola som mladšia a vždy som ho pozdravila: Dobrý deň, pán Lasica, a on mňa: Servus, Adika!“
Zblížili sa bez veľkého romantizovania. Boli to vraj dvaja ľudia, ktorí už nemali potrebu nič predstierať. Ani city, ani dokonalosť. Ich manželstvo trvalo štyridsať rokov.
Pravda nie je vždy výhra
Lasica si o fungujúcich vzťahoch vytvoril vlastnú filozofiu. Tvrdil, že najväčším problémom býva úprimnosť. „Neexistuje, aby to viedlo k niečomu dobrému. Rozumná žena vie, že by mala nie prehnane, ale predsa len trošku muža obdivovať a muž by mal zase vedieť, čo má pred ženou predstierať,“ komentoval s nadhľadom.
